Román sa odohráva v roku 2009, v čase, keď sa svet médií láme pod tlakom digitálnej revolúcie. Jack McEvoy prichádza o miesto v Los Angeles Times, pretože internet je rýchlejší, lacnejší a neúprosný. Noviny šetria, tlač ustupuje obrazovkám a skúsení reportéri zisťujú, že ich roky budovaná profesijná identita sa rozpadá pod rukami manažérov a algoritmov. Connelly tu veľmi presvedčivo zachytáva atmosféru redakcie – neistotu, frustráciu, ale aj tvrdohlavú hrdosť novinárov, ktorí ešte stále veria v silu dobre napísaného príbehu.
Popri tom sa rozvíja druhá rovina – varovanie pred anonymitou a temnými zákutiami online priestoru. Internet tu nie je len technologickým nástrojom, ale živým organizmom, ktorý skrýva nebezpečenstvo. Autor detailne opisuje fungovanie serverových „fariem“, externých dátových úložísk a bezpečnostných systémov, ktoré majú chrániť citlivé informácie veľkých organizácií. Tento technický rozmer je prekvapivo pútavý a dodáva príbehu moderný, takmer mrazivo aktuálny nádych.
Kapitoly sa striedajú z pohľadu Jacka a z perspektívy vraha, čo vytvára zvláštny druh napätia. Čitateľ vie viac než hlavný hrdina. Sleduje predátora, ktorý je inteligentný, trpezlivý a metodický, a zároveň novinára, ktorý mu kráča po stopách. Tento postup však tlmí klasický thrillerový efekt prekvapenia – vrah je odhalený priamo pred našimi očami.
Objavuje sa aj istý logistický problém: opäť sledujeme situáciu, keď sa novinár dostáva do samotného jadra vyšetrovania závažných trestných činov. Connelly sa tu uchyľuje k rovnakému triku ako v knihe „Básnik“, aby zapojil McEvoya do vyšetrovania. Prvýkrát to pôsobilo ako literárny konštrukt než pravdepodobný postup v reálnom vyšetrovaní, ale druhýkrát je to už naozaj pritiahnuté za vlasy. Tento moment na mňa pôsobil rušivo, pretože som očakávala realistickejšie prepojenie postáv s oficiálnymi zložkami.
Napriek tomu má román výrazné kvality.
Silnou stránkou knihy je atmosféra – Connelly vie budovať pocit ohrozenia postupne, bez lacných efektov. Výborne funguje aj spolupráca Jacka s agentkou FBI Rachel Wallingovou, ktorá príbehu dodáva profesionálnu protiváhu a dynamiku. Technologické detaily nie sú samoúčelné, ale podčiarkujú tému digitálnej zraniteľnosti človeka.
Čo však zostáva mierne nedopovedané, je samotný Strašiak. Hoci dostáva vlastný priestor a hlas, jeho vnútorné motivácie zostávajú skôr načrtnuté než hlboko preskúmané. Chýba silnejší psychologický ponor – hlbšia odpoveď na otázku, čo poháňa jeho posadnutosť a nenásytnú potrebu ničiť. V porovnaní s románom „Básnik“ tak antagonista pôsobí menej znepokojujúco a menej komplexne.
„Strašiak“ je inteligentný techno-thriller, ktorý zachytáva dobu, keď sa svet presúval z papiera do digitálnej hmly. Nie je to Connellyho najsilnejší román, no ponúka pútavý príbeh, silnú atmosféru a aktuálne témy, ktoré dnes – paradoxne – znejú ešte naliehavejšie než v čase jeho vzniku.
Dobré. Napínavé. Aktuálne.
Ale ak ste čítali „Básnika“, možno budete čakať o niečo viac.
Popri tom sa rozvíja druhá rovina – varovanie pred anonymitou a temnými zákutiami online priestoru. Internet tu nie je len technologickým nástrojom, ale živým organizmom, ktorý skrýva nebezpečenstvo. Autor detailne opisuje fungovanie serverových „fariem“, externých dátových úložísk a bezpečnostných systémov, ktoré majú chrániť citlivé informácie veľkých organizácií. Tento technický rozmer je prekvapivo pútavý a dodáva príbehu moderný, takmer mrazivo aktuálny nádych.
Kapitoly sa striedajú z pohľadu Jacka a z perspektívy vraha, čo vytvára zvláštny druh napätia. Čitateľ vie viac než hlavný hrdina. Sleduje predátora, ktorý je inteligentný, trpezlivý a metodický, a zároveň novinára, ktorý mu kráča po stopách. Tento postup však tlmí klasický thrillerový efekt prekvapenia – vrah je odhalený priamo pred našimi očami.
Objavuje sa aj istý logistický problém: opäť sledujeme situáciu, keď sa novinár dostáva do samotného jadra vyšetrovania závažných trestných činov. Connelly sa tu uchyľuje k rovnakému triku ako v knihe „Básnik“, aby zapojil McEvoya do vyšetrovania. Prvýkrát to pôsobilo ako literárny konštrukt než pravdepodobný postup v reálnom vyšetrovaní, ale druhýkrát je to už naozaj pritiahnuté za vlasy. Tento moment na mňa pôsobil rušivo, pretože som očakávala realistickejšie prepojenie postáv s oficiálnymi zložkami.
Napriek tomu má román výrazné kvality.
Silnou stránkou knihy je atmosféra – Connelly vie budovať pocit ohrozenia postupne, bez lacných efektov. Výborne funguje aj spolupráca Jacka s agentkou FBI Rachel Wallingovou, ktorá príbehu dodáva profesionálnu protiváhu a dynamiku. Technologické detaily nie sú samoúčelné, ale podčiarkujú tému digitálnej zraniteľnosti človeka.
Čo však zostáva mierne nedopovedané, je samotný Strašiak. Hoci dostáva vlastný priestor a hlas, jeho vnútorné motivácie zostávajú skôr načrtnuté než hlboko preskúmané. Chýba silnejší psychologický ponor – hlbšia odpoveď na otázku, čo poháňa jeho posadnutosť a nenásytnú potrebu ničiť. V porovnaní s románom „Básnik“ tak antagonista pôsobí menej znepokojujúco a menej komplexne.
„Strašiak“ je inteligentný techno-thriller, ktorý zachytáva dobu, keď sa svet presúval z papiera do digitálnej hmly. Nie je to Connellyho najsilnejší román, no ponúka pútavý príbeh, silnú atmosféru a aktuálne témy, ktoré dnes – paradoxne – znejú ešte naliehavejšie než v čase jeho vzniku.
Dobré. Napínavé. Aktuálne.
Ale ak ste čítali „Básnika“, možno budete čakať o niečo viac.