Ruzká klazika

Je len málo kníh, pri ktorých sa dám nahovoriť na rereading. Aj v záplave noviniek sa však nájde niekedy miesto, ktoré môžem venovať nejakej knihe, ktorú som už čítala. A keďže som už dlhšie rozmýšľala nad Ruzkou klazikou, práve vďaka Gemeru, ktorý som od Majlinga nedávno čítala, keď som ju videla v knižnici, neváhala som ani sekundu.

Ak ste už unavení od očakávaní, ktoré od vás svet má pri všetkej tej klasike, ktorú by mal "riadny knihomoľ" poznať snáď do bodky (áno, už aj s týmto názorom som sa stretla), Daniel Majling vám prináša klasiku, ktorá nie je tak úplne klasikou. A presne tak, ako sa v názve nenápadne zmenilo písmenko s na z, tak sa zmenili aj postavy, ich pohnútky a vyvrcholenia, ktoré na vás čakajú v tejto útlej knižke.

Som veľmi rada, že pozitívna emócia, ktorú som si niesla z prvého čítania, sa ani pri tom druhom nezmenila. Iba som si pripomenula, že Daniel Majling ma dokáže stále zabaviť a že príbehy, ktoré som si pamätala, sa skutočne v knihe odohrali tak, ako ich moja absurdná pamäť uchovala.

Ak hľadáte niečo na odľahčenie, Majling je tu pre vás, aby vás zabavil, prinútil premýšľať a ukázal vám, aký nevyspytateľný (ne)dokáže byť brak, ktorý pomaly vytesňuje klasickú literatúru a nahrádza ju tou klazickou.

Za mňa jednoducho skvelé čítanie, ktoré zabaví nielen vás, ale všetkých naokolo.

Ľudia moji, tak toto je kniha. Vedeli ste o tom, že je ruská klasická literatúra falšovaná a ľudia ju kupujú kvôli jej priaznivejšej cene, ale myslia si, že je to originál? Ja som bola úplne v šoku. Akože, aby v Číne falšovali klasickú ruskú literatúru, veď to je úplne z cesty. Fakt je to veľmi vtipná predstava.

Nuž, autor napísal niekoľko zaujímavých umeleckých poviedok alebo skôr zaujímavých analógii. Píše tak, ako spomínaní fejkoví autori v Číne. A priatelia, podarilo sa mu to neskutočne. Toľkokrát som sa pri čítaní z chuti zasmiala. Knihu som doslova prebehla za chvíľku a našla som tam iróniu, vulgarizmy a do očí bijúci cynizmus. A aj napriek tomu, autor ukryl do poviedok aj poučenie a zaujímavé postrehy na adresu spoločnosti aj jednotlivcov.

Existuje ruská klasika napísaná na 80 stranách? Áno, ak je to „klazika“. Ruzká klazika Daniela Majlinga je súbor krátkych poviedok, ktorý sa v roku 2017 sa dostal medzi finalistov na ocenenie Anasoft litera.
Spisovateľské snaženie hlavnej postavy - falšovateľa „Čehova“ - dá občas čitateľsky zabrať. V poviedkach je veľa irónie, satiry a silného skepticizmu. Autor sa nevyhýba ani čiernemu (občas až morbídnemu) humoru a v postavách často spoznávame rôzne neduhy ľudskej duše. Mne osobne sa najviac páčili poviedky s Ivan Andrejevičom Krylovom a Antonom P. Čechovom.
Kto po knižke siahne, určite sa zabaví, zamyslí, no odvážim sa poznamenať, že pri niektorých scénach aj zhnusene zvraští tvár (niektoré sú fakt len pre silnejšie povahy). Za mňa patrí kniha k lepšiemu priemeru. Prečítala som ju, ale asi sa k nej už nevrátim.

Krátke príbehy s hutnou dávkou zveličenia, filozofie, drsného humoru a ponášok na ruskú literárnu tvorbu. Mailing dokazuje, že vie na malom priestore vystavať príbeh aj z hov.a. V niektorých momentoch mi štýl pripomínal Rada Odřejíčeka (Cynická obluda). Jedna hviezdička je za nečakané a originálne zvraty a epilógy. Jedna je za záverečný rozhovor, ktorý brilantne vystihuje realitu našej súdobej spoločnosti. Máme dnes tak silné témy, ktoré nepokryjú ani dva zväzky Vojny a mier alebo nám stačia povrchné krátke epizódy a glosy? A povedzte mi Kefalín, čo vy si predstavujete pod takým slovom absurdný?