Anna Kareninová I : I

Lev Nikolajevič Tolstoj, jeden z najväčších zjavov ruskej i svetovej literatúry, narodil sa r. 1828 v Jasnej Poľane. Študoval na fakulte východných jazykov, neskôr na právnickej fakulte, štúdia však neukončil a usadil sa v Jasnej Poľane ako statkár. Zadlžený statok odovzdal neskôr príbuzným a vstúpil do vojska. Roku 1851 odišiel ako dobrovoľník na Kaukaz, odtiaľ ako 24-ročný delostrelecký dôstojník poslal básnikovi Nekrasovi do časopisu Sovremennik autobiografickú novelu Detstvo. Vrelo ju prijali viacerí spisovatelia, medzi nimi i Turgenev, ktorý už v prvotine vycítil vynikajúce umelecké kvality geniálneho prozaika. Po odchode z vojska vracia sa na svoj statok do Jasnej Poľany. Tu vznikli aj najväčšie a najznámejšie Tolstého diela Vojna a mier a Anna Kareninová, tu sa s vervou a zápalom venoval šíreniu vzdelávania medzi prostými ľuďmi. Po rodinných rozporoch odchádza v roku 1910 z domova a cestou v stanici Astapovo umiera. Tolstého realistické, umelecky pravdivé dielo vysoko ocenil V. I. Lenin.

Anna Kareninová patrí k najslávnejším dielam svetovej literatúry. Prvým podnetom k napísaniu diela bola skutočná udalosť: na stanici v Jasenkách, neďaleko Jasnej Poľany, sa z nešťastnej lásky vrhla pod vlak Anna Stepanovna Bibiková. Táto prostá udalosť bola pre Tolstého zámienkou k rozvinutiu hlbokých úvah o zmysle lásky a rodiny v ľudskom živote. Rodinu zobrazuje Tolstoj vo vývoji vzťahov na troch príkladoch (Kareninovci - Oblonskovovci - Levinovci) a v troch rovinách, ktoré sa navzájom prelínajú a vyúsťujú do zlomových situácií. Východiská sa diametrálne rozchádzajú: Anna Kareninová, strhnutá citom, končí tragicky; Dolly Oblonská sa kvôli deťom zmieri s konvenčným, necitovým vzťahom; u Levinovocv sa cit prehĺbi, pevné mravné základy vzťahu sa obohatia o pochopenie. A hoci hlavnou hrdinkou románu je Anna, večný symbol utrápeného ženského srdca, ideálom rodiny sú tu Levinovci a ideálnym mužom Levin, ktorý vyjadruje Tolstého názory.