Daniel Veselý

Životopis - Daniel Veselý:

Doc. ThDr. Daniel Štefan Veselý (* 26. december 1929, Martin – † 21. september 2000, Bratislava) bol slovenský evanjelický farár, historik.

Základné vzdelanie získal na evanjelickej a. v. ľudovej škole v Martine (1941). Po maturite na Štátnom gymnáziu v Martine v roku 1949 začal študovať na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského. Po komunistickom prevrate v roku 1948 a následnom zoštátnení vysokých škôl sa aj na EBF UK uskutočnili rozsiahle čistky. Spolu s viacerými „reakčnými profesormi“ boli perzekvovaní aj viacerí študenti. Študenti Daniel Veselý a Milan Oravec boli obvinení z antisovietskej a antisocialistickej činnosti, vylúčení zo štúdia a zatknutí Štátnou bezpečnosťou. Daniel Veselý bol v roku 1952 vylúčený z univerzity a odsúdený na trest troch rokov odňatia slobody za spolčenie a nepriateľstvo proti republike. Po prepustení z väzenia pracoval v knižnici Matice slovenskej v Martine, ale z ideologických dôvodov bol prepustený. Od roku 1960 pracoval na Štátnych majetkoch v Rajci ako traktorista. V roku 1964 bol jeho trestný rozsudok zrušený a Daniel Veselý mohol dokončiť svoje teologické štúdiá. Ordinovaný bol v roku 1967. V rokoch 1967 – 1991 pôsobil v cirkevnom zbore Švábovce. Popri svojej duchovnej činnosti sa venoval opravám a výstavbe nového kostola vo Švábovciach, opravám kostolov v Starej Lesnej, Hranovnici, Gánovciach, v Matejovciach, a vo Veľkom Slavkove. Vyučoval cirkevné dejiny na Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 1991 – 1998 bol spirituálom na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK. Roku 1994 bol promovaný na ThDr. V roku 1996 sa habilitoval na docenta. Vedúci katedry cirkevných dejín EBF UK (1998 – 2000). V rokoch 1990 – 1995 zastával úrad prvého predsedu Združenia evanjelických duchovných (ZED). V roku 1989 sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu. Po páde komunizmu bol Daniel Veselý v roku 1991 rehabilitačnou komisiou ECAV plne rehabilitovaný. Zaslúžil sa o reformy v ECAV a.v. na Slovensku po Nežnej revolúcii.