Samo Chalupka

Životopis - Samo Chalupka:

Narodil sa v rodine evanjelického farára Adama Chalupku a Anny Fruniovej. Vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v Gemeri a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu, kde v 1829 patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti českoslovanskej, neskoršieho ohniska štúrovcov. Chalupka pôsobil spočiatku ako knihovník, neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania poľskej šľachty v roku 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri Haliči. Po uzdravení pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. V roku 1834 pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, 1836 farár v Gemerských Tepliciach a po otcovej smrti v roku 1840 zaujal jeho miesto v rodnej Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti.


Pamätník pripomínajúci Sama Chalupku. Pohľad z Radlinského ulice v Bratislave.
Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí; 1837 člen tajného mladoslov. spolku Vzájomnosť, 1844 štúrovského spolku Tatrín, 1861 spolutvorca Memoranda národa slovenského a 1863 spoluzakladateľ Matice slovenskej. Jeho básnická dikcia zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky, ale aj v oblasti používania literárneho jazyka, ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenčine. Zaradil sa k hlavným reprezentantom romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský, ale aj protiturecký motív. V historickom speve Mor ho! zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Rimanom, ktorý sa často aktualizoval v našich dejinách počas boja za národ.

Debutové básne mu vyšli v almanachu Plody v roku 1836. V jeho dielach sa objavuje zobrazovanie slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov, ale tiež jeho vlastenectvo, vernosť rodnej krajine a ľudu a uvedomenie si neslobodného postavenia jeho krajanov. Vo svojej tvorbe však, podobne ako napr. Ján Botto, využíval ľudové piesne a slovenskú ľudovú poéziu všeobecne. V 40. rokoch 19. storočia sa pridal k hnutiu Ľudovíta Štúra, no trval na väčšom uznaní nárečia svojho kraja, v čom ostal celé roky neústupný, aj keď už bola uzákonená nová slovenská gramatika a pravopis (svedčí o tom i jeho jediná básnická zbierka Spevy). Písal vlastenecké básne, lyrické básne, básne angažované za politický program národného oslobodenia, ale tiež je i tvorcom historickej epiky a historického spevu. Jeho lyrika aj historická epika je zhrnutá v zbierke Spevy z roku 1868. Tá je inšpirovaná ľudovou piesňou a preniká ňou pátos boja za národné oslobodenie.

Venoval sa aj tvorbe duchovnej poézie a ľudovýchovnej spisbe (náboženskými piesňami prispel do Zpěvníka evanjelického, 1842).

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Samo_Chalupka