Anton Pavlovič Čechov

Životopis - Anton Pavlovič Čechov:

sa narodil v Taganrogu ako prostredné zo šiestich detí v rodine obchodníka s potravinami. V Taganrogu navštevoval v rokoch 1868 až 1879 miestne gymnázium. Rád hrával divadlo s ochotníkmi a chodil na predstavenia miestneho divadla. Taktiež sa začal venovať písaniu anekdot a frašiek.

Po ukončení gymnázia sa presťahoval do Moskvy, kde na Fakulte medicíny Moskovskej univerzity získal diplom lekára. Zo svojich príjmov živil svojich rodičov a súrodencov. Čechov pracoval ako lekár, na svojom statku zadarmo ošetroval sedliakov. Vo svojom voľnom čase prispieval do humoristických časopisov. Jeho debut vyšiel v roku 1880 v petrohradskom týždenníku Strekoza. Od roku 1882 písal pre petrohradské noviny Peterburskaja gazeta a Novoje vremja. Napriek tomu, že v tej dobe bol považovaný za známeho spisovateľa, on považoval písanie iba za svoje hobby.

V roku 1881 napísal svoju prvú divadelnú hru – aktovku Platonov. Ďalej písal najmä poviedky a k dráme sa vrátil v roku 1886 s dramatickým monológom O škodlivosti tabaku. Nasledovali hry Ivanov (1887) a séria jednoaktových frašiek: Labutia pieseň, Medveď, Pytačky, Tragikom proti svojej vôli, Svadba a Jubileum.

Koncom 80. rokov sa nakazil od jedného zo svojich pacientov tuberkulózou, ktorá ho sužovala až do konca života. V roku 1890 Čechov podnikol cestu na Sibír, už chorý na pľúca, aby písal o nútených prácach na väzenskom ostrove Sachalin. Cestovná správa opisuje otrasný „život“ vyhnancov v cárskej ríši.

V roku 1896 dokončil hru Čajka. V hre sa prepletajú motívy divadla a literatúry a ich vzťahu k životu. Čajka však v petrohradskom divadle úplne prepadla a Čechov veľmi nerád dával Stanislavskému povolenie na jej opätovné inscenovanie v Moskovskom umeleckom akademickom divadle (MCHAT). Čajka v Stanislavského a Dančenkovej réžii začala celú históriu MCHATu a zaznamenala obrovský úspech u divákov i kritiky. Čechov sa stal domovským dramatikom MCHATu a všetky jeho nasledujúce hry mali svoju svetovú premiéru práve v Moskve. Ujo Váňa (1900) vraví o tom ako obetovanie sa a neopätovaná láska ku klaviristke Jelene doženie Ivana Vojnického k zúfalému pokusu zastreliť jej manžela profesora Serebrjakova.

V roku 1901 sa Čechov oženil s herečkou Oľgou Knipperovou, ktorá stvárnila v MCHATe hlavné postavy v jeho hrách: Arkadinovú v Čajke, Jelenu v Ujovi Váňovi, Oľgu v Troch sestrách a Ranevskú vo Višňovom sade. Kvôli pľúcnej tuberkulóze sa presťahoval do Jalty (Krym).


Anton Pavlovič Čechov
Ten istý rok dokončil aj svoju tretiu veľkú drámu – Tri sestry. Hra rozpráva o úpadku rodiny Prozorovcov, žijúcich v ruskom malomeste, ktorých najväčšou túžbou je vrátiť sa nazad do Moskvy. Najstaršia setra Oľga je stará dievka, stredoškolská učiteľka, prostredná Máša je nešťastne vydatá za miestneho učiteľa a najmladšia Irina sníva o láske, ale po jej sklamaní ju čaká podobný osud ako Oľgu. Ich brat Andrej je zruinovaný jeho drakonickou ženou Natašou.

Poslednou Čechovovou hrou je “komédia v štyroch dejstvách” Višňový sad (1904). Krátko po premiére Višňového sadu, Čechov cestuje do kúpeľného mesta Badenweiler v Nemecku. Tu, 15. júla, ako 44-ročný, po pohári šampanského a slovách „Ich sterbe“ ("zomieram") umiera. Jeho hrob je v Moskve – na Novodevičom cintoríne.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Pavlovi%C4%8D_%C4%8Cechov