Ján Albrecht
*07.01.1919 - †20.11.1996
Narodený/á v: Československo
Sledovať
Jazyky
Viac
Životopis - Ján Albrecht:
hudobný teoretik, estetik, muzikológ, hudobník - violista, editor starej slovenskej hudby, zakladateľ a duchovný otec komorného orchestra starej hudby Musica aeterna, organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ, esejista, kunsthistorikNarodil sa v rodine hudobného skladateľa, organistu, dirigenta a riaditeľa Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina Alexandra Albrechta, ktorý študoval u Bélu Bartóka. Ich dom sa stal na celé generácie doslova dušou bratislavského hudobného života, kultúry a umenia. Je len prirodzené, že sa stal pokračovateľom týchto otcových tradícií.
Jeho láskou však bolo výtvarné umenie a zvlášť maľba, pretože pôvodne túžil stať sa maliarom. Nevynechal žiadnu výstavu v Bratislave, ani vo Viedni. V roku 1937 sa vybral do Nemecka, kde si chcel pozrieť modernú maľbu v Paláci korunného princa, lenže toto oddelenie bolo vtedy už zavreté. Bez zábran, spaľovaný nedočkavosťou, požiadal o povolenie riaditeľa a on mu ho dal. Neskoršie sa dozvedel, že obrazy boli určené na výstavu Zvrhlé umenie.
V povojnových rokoch sa snažil "dohnať stratený čas" a hltal výstavy po celej Európe a v Spojených štátoch, kde ho sprevádzal Tomi Messer. Nadchýnal sa dielami Emila Noldeho a miloval Kokoschkovu tvorbu. Kokoschka mu poslal aj kresbu s francúzskym venovaním. Po jeho smrti dostal ešte od Senty a Alfreda Manauovcov tri nádherné grafiky.
Mnoho obrazov a drobných plastík mu darovali jeho priatelia umelci, čím výrazne obohatili jeho zbierku. Spolu s rodinnými obrazmi a s obrazmi po mojom otcovi ich je úctyhodný počet.
„Živlom Jána Albrechta je slobodná hra asociácií, nenútenosť radosti z objavovania stretajúcich sa zážitkových či významových polí na strane tvorcu umeleckého alebo vedeckého diela i na strane jeho prijímateľa. Život Jána Albrechta je syntézou v kultúrnej enkláve Bratislavy na brehoch Európy: zlučuje a prepája rozličné médiá, umelecké i zdanlivo vzdialené vývinové pásma kultúry, ako matematiku a hudbu, každodenný sokratovský dialóg a čínsku kresbu, hru a starostlivú organizáciu kultúrneho diania, gruzínsky chorál a hĺbkové prúdy európskeho myslenia, Noldeho a Mozarta, vedeckú akríbiu a najneviazanejšiu zábavu.“ Patrí k významným predstaviteľom hudobného života v Bratislave a mal mimoriadny vplyv na rozvoj slovenskej kultúry.
Ján Albrecht, známy aj ako Hansi, bol aj organizátorom kultúrneho života a do sklonku života usporadúval vo svojom dome stretnutia pre mládež s počúvaním hudby. Bol aj editorom starej hudby a zakladateľom súboru Musica aeterna.
Okrem pedagogickej činnosti účinkoval v rozhlase a televízii. Publikoval štúdie z oblasti hudby a všeobecnej estetiky. Činný bol aj ako prekladateľ do nemčiny.
Služobný byt riaditeľa chóru Dómu sv. Martina v dome na Kapitulskej ul. č. 1, musel byť po smrti vdovy po Jánovi Albrechtovi vyprataný. Obrovské duchovné bohatstvo skrývajúce sa v útrobách domu sa po dohode s dedičkou pozostalosti podujalo zachrániť SNM-Hudobné múzeum. Počas intenzívnej polročnej práce spisovania a odvážania vzácnych pamiatok do depozitára Hudobného múzea sa pracovníkom múzea podarilo tento vzácny fond obsahujúci takmer 10000 jednotiek zachrániť. Fond tvorí najmä knižnica - diela, ktoré sú reprezentatívnym výberom z oblasti svetovej odbornej muzikologickej literatúry, výtvarného umenia, filozofie, matematiky a i.; hudobná literatúra - notový archív, kolekcia violovej literatúry, komorných diel všetkých štýlových období a partitúr európskej symfonickej tvorby, najmä z 18. – 20. storočia; fonotéka, pozostávajúca z antologicky zastúpených nahrávok diel európskej i mimoeurópskej hudby, ale vyskytujú sa tu aj v našom prostredí menej známe nahrávky skladieb gruzínskych, rumunských, maďarských, rakúskych, židovských autorov, ide prevažne o vydania zahraničnej produkcie v reprezentatívnom interpretačnom obsadení, čo predstavuje ojedinelý súbor zvukových nahrávok, ďalej osobné dokumenty, rukopisy, fotografický materiál, mobiliár – zariadenie pracovne a hudobného salónu, výtvarné diela a pod. Ďalšie pamiatky, ktoré súvisia najmä s históriou mesta Bratislavy, tiež vzácne výtvarné diela po vzájomnej dohode prevzali aj zbierkové inštitúcie mesta Bratislavy. Táto iniciatíva Hudobného múzea mala za cieľ nielen záchranu a deponovanie historického dedičstva, predovšetkým sa usilovala o návrat atmosféry „Albrechtovského domu“ a perspektívne aj o poskytovanie týchto vzácnych pamiatok ako študijného materiálu pre bádateľov.
Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne v hrobke rodiny Fischerovcov, kde je pochovaná aj jeho manželka Viera Albrechtová (1942 – 2003) a otec hudobný skladateľ Alexander Albrecht (1885 – 1958). (Založil/a: slovak)
Zobraziť viac
Štatistiky
Co napísal/a Ján Albrecht? (0)
Komentáre (0)
U tohto autora zatiaľ nie sú žiadne komentáre

