Anton Hlinka

Životopis - Anton Hlinka:

Detstvo prežil v Považskej Bystrici, kde navštevoval aj základnú školu. Jeho dospievanie bolo poznačené viacerými „prozreteľnými omylmi“. Napríklad, keď sa po skončení základnej školy doslova omylom dostal na saleziánske súkromné gymnázium do Šaštína. Po piatej triede gymnázia ho znova z „omylu“ direktor ústavu a možno aj niekto iný neodporúčali do rehole. Preto sa všetci čudovali, keď ho tam bez zaváhania prijali. Za omyl považuje aj to, že ako najmladšieho zo saleziánov ho polícia odviedla do koncentračného tábora k Plzni, odkiaľ jediný - na rozkaz svojho vtedajšieho predstaveného Ernesta Macáka - ušiel do Rakúska a po niekoľkých mesiacoch do Talianska. Až tam sa skončili jeho nedobrovoľné dobrodružstvá a začalo sa jeho pasovanie s teologickými knihami, s prednáškami v taliančine a knihami, ktoré boli sčasti v latinčine.

Pôsobil v rozličných štátoch takmer na všetkých kontinentoch. Najdôležitejšími prostriedkami jeho apoštolátu sa stali rozhlasové sväté omše, televízne a rozhlasové náboženské relácie, ako aj analýzy a reakcie na udalosti dňa v novinách i časopisoch. Pre mnohých bol desiatky rokov „hlasom“, ktorý sa prihováral, burcoval, volal, vyzýval, napomínal, vyčítaval, ba i hrozil. Nikdy však nikoho verejne nenapádal, neodsudzoval, neštval proti nikomu, a to ani vtedy, keď bolo treba zaujať stanovisko voči ľuďom a udalostiam.

S Božou pomocou pašoval na Slovensko Božie slovo. Všetok materiál (300 až 500 kníh na jeden prevoz) skrývali v dvojitých stenách dodávok, špeciálne upravených podľa holandského plánu morských plavidiel. Na ich prevoz prispeli 70 až 80 percentami financií protestanti, drobní, ale sem-tam i bohatí ľudia. Financiami výrazne prispel aj Richard Wurmbrand, evanjelický priam charizmatický duchovný, rumunský konvertita zo židovstva. Je obdivuhodné, že hlavní aktéri nikdy nemali haváriu a nikdy im nechýbali práve potrebné peniaze. Nikdy ani na Slovensku nezlyhali autá, šoféri, ľudia, ktorí mali to šťastie dostať náboženské knihy. Hrdinstvom však bolo mať v dome na Slovensku dvesto-tristo náboženských kníh a nájsť tých, ktorí budú mať odvahu čítať ich a rozširovať medzi priateľmi. Pripísal ku cti slovenským katolíkom, že sa našli ľudia, ktorí boli ochotní spolupracovať.

Je autorom množstva teologických, filozofických a cirkevnopolitických štúdií, úvah a esejí. Literárnu činnosť začal publikovaním časopiseckých článkov roku 1964. Neskôr publikoval aj čiastkové štúdie v časopisoch u nás aj v zahraničí, ako aj v rozhlase. V presvedčení, že sa nikdy nevráti do vlasti, nearchivoval ich, a tak zostali roztrúsené v jednotlivých periodikách

Po nežnej revolúcii sa vrátil do vlasti. Spolupracoval s Konferenciou biskupov Slovenska (KBS) v oblasti masmédií a vyvíjal intenzívnu publicistickú a kazateľsko-pastoračnú činnosť, najmä prostredníctvom rozhlasu i televízie. Pravidelne prednášal pre vysokoškolskú mládež.

Vzhľadom na obmedzenia zdravia a potrebnú každodennú starostlivosť prežíva po bohatých kňazsko-publicistických rokoch svoju starobu v starostlivej opatere rehoľných sestier v Bratislave. (Založil/a: slovak)