Rudolf Vrba

Životopis - Rudolf Vrba:

Rudolf Vrba, vlastným menom Walter Rosenberg (* 11. september 1924, Topoľčany – † 27. marec 2006, Vancouver) bol slovenský profesor farmakológie a terapeutiky na University of British Columbia špecializujúci sa na neurológiu. Bol židovského pôvodu.

Publikoval viac ako vedeckých 50 prác o chemických procesoch v mozgu, o cukrovke a rakovine ale predovšetkým je známy tým, že bol iba druhým z piatich židov, ktorí úspešne utiekli z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a poskytol spojencom informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas holokaustu. 32 strán informácií, ktoré spolu s spoluutečencom Alfrédom Wetzlerom nadiktoval v apríli 1944 židovským predstaviteľom v Žiline na Slovensku, sa stalo známymi ako Vrbova a Wetzlerova správa. Je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia lebo bola prvou detailnou informáciou o tábore, ktorá sa dostala k spojencom a bola označená za vierohodnú.Hoci bolo uvoľnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané napriek masovému transportu 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, ktoré začalo 15. mája 1944, jej bolo pripísané zachránenie mnohých životov. Informácie publikované prostredníctvom BBC zo správy 15. júna 1944 a 20. júna v New York Times.[pozn 3] Pápež Pius XII., americký prezident Franklin D. Roosevelt a švédsky kráľ Gustáv V. následne žiadali maďarského vodcu, admirála Miklósa Horthyho, zastaviť masové deportácie. Deportácie sa zastavili 9. júla 1944, čim sa zachránilo asi 200 000 židov.

Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významného sporu. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu, ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Vyhlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským Výborom na pomoc a záchranu aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a Adolfom Eichmannom, dôstojníkom SS zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar — takzvaný návrh „krv za nákladiaky“.

Medzi historikmi nepanuje konsenzus k odôvodnenosti Vrbových obvinení, ktoré odhalili trhlinu v historiografii holokaustu medzi interpretáciou „expertov“ a "tých, ktorí prežili." Jehuda Bauer, profesor odboru holokaustu na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, nazval Vrbu "jedným z hrdinov holokaustu," ale aj " zatrpknutým auschwitzkým zachránencom," píšuc "[jeho] trauma holokaustu mala za následok ťažký vnútorný medzižidovský prejav vo forme bezdôvodných obvinení, ktorých pôvod tkvie v zúfalstve a hneve nad stratou mnohých ... Je takmer zbytočné sporiť sa s týmto hnevom, keďže ho fakty a logické argumenty nemôžu zmierniť." (Založil/a: Nothingtosay)