Harry Potter a ohnivá čaša

Už to bolo oveľa vážnejšie než prvé tri diely. A to se mi páčilo. Avšak bol sim aj trochu sklamaný, pretože som dúfal vo vzťah Hermiony s Harrym a nie s Krumom alebo s Ronom :D A ten záver bol super, čo viac dodať.

Tento diel patrí asi k mojim naj naj najobľúbenejším. Zbožňujem ten štýl (čím dávam veľkú poklonu prekladu), pretože kniha sa číta priam sama, svižné a rýchlo. Túto nastáva taký ten prelom, keď dej začína naberať taký ten pochmúrnejší a temnejší nádych.

Štvrtý diel Harryho je nabitý akciou.

Začíname vpádom Weasleyovcov k Dursleyovcom - jednoducho top scéna a neskôr perfektným opisom metlobaloveho zápasu (tu to vo filme riadne odflakly) a neskôr príchod škôl na tročarodejnícky turnaj.

Že Harryho výberu tiež? Ale jasné, že áno! Že to bude boj o život? No to teda!

A opäť perfektne opisy samotných úloh, kde rozmýšľate s Harrym, bojujete s Harrym a v závere plačete s Harrym.

Štvrtú časť mam veľmi rada, veľmi veľa vecí sa udeje a s detskej knihy sa pomalý stáva temná fantasy.

Príchod Lorda Voldemorta je zdrvujúci a rozhodnutie čarodejníkov komu uveria vo veľa prípadoch veľmi smutné.

Aj tento diel bol do bodky premyslený a na konci do seba všetko krásne zapadlo, aj ten najmenší detail. Ohnivá čaša však bola o poznanie temnejšia a smutnejšia ako predchádzajúce knihy série.
Užívala som si všetky nové postavy, ktoré sme mali možnosť spoznať. Je úžasné, že v sérii je čoraz viac vynikajúcich vedľajších postáv a predsa sú všetky svojské a nesledujú len jediný vzorec správania či charakteru. Jednou z takýchto postáv bol aj Barty Crouch Junior, ktorého mi nakoniec bolo veľmi ľúto a cítila som k nemu isté sympatie, lebo hoci spôsobil veľa bolesti, zároveň žil tak dlho ako väzeň vo vlastnom tele, až z toho skutočne celkom zošalel. Ďalej sa znova stretávame aj s domácim škriatkom Dobbym, ktorého prítomnosť je takým milým okorenením knihy a spoznávame aj nové čarodejnícke školy, ktoré sa od Rokfortu veľmi líšia.
Priznám sa vám, že na konci Ohnivej čaše som plakala ako malá. Mrzí ma tragický osud Cedrica Diggoriho, ale nesmiem zabudnúť ani na smrť Croucha Juniora, ktorá mnou otriasla. Zároveň však uznávam, že je to pre neho lepšie než to, čo by ho čakalo, ak by sa musel zodpovedať za svoje zločiny.
Na knihách sa mi páči aj to, že odhliadnuc od hlavnej dejovej línie sa v nich odohráva množstvo ďalších príbehov, ktoré prežívajú vedľajšie postavy a práve tam je najviac badateľné, aká je autorka v skutočnosti geniálna.
Lord Voldemort je späť a štvrtá časť končí veľmi tajomne, ale zároveň nám prezrádza, že sa máme pripraviť na príchod temných dní.