Atramentová krv

V druhej časti som mala možnosť nazrieť do sveta, o ktorom som v prvej len snívala. Hrady, neprechodné lesy a magická krajina, inšpirovaná stredovekom. Prašnoprstovi sa po desaťročnej nočnej more podarilo dostať sa domov, avšak bez Farida. Farid je bez neho celkom stratený a aj Prašnoprst si chlapca obľúbil. Farid hľadá pomoc u Magie, ktorej sa nakoniec podarí včítať ich do príbehu. Musia totiž Prašnoprsta varovať. Netušia ale, že nebezpečenstvo hrozí aj v našom svete a Mo sa vydáva hľadať svoju dcéru, no jeho cesta je temnejšia ako Magina. Tvorcovi Atramentového sveta, Fenogliovi, sa jeho príbeh vymkol z rúk a budúcnosť je neistá.

Atramentový svet som si zamilovala. Atramentové srdce bolo krásne, ale odohrávalo sa v našej šedej realite a okrem toho v ňom mala priestor hlavne Magie. Mám ju síce rada, ale povedzme si pravdu, občas to nie je najbystrejšia kvetinka pod slnkom.

Páčilo sa mi, že táto časť bola plná dobrodružstiev, akcie a zvratov. Atramentový svet má svoje vlastné pravidlá, s akými som sa ešte v inej knihe nestretla. A ešte stále sa vyžívam v prekrásnom umeleckom štýle autorky.

Bola som nadšená, že tento raz dostali priestor všetky postavy. Niektoré som mala radšej viac, iné menej, no mojím obľúbencom ostáva Prašnoprst. Autorka nám poskytla možnosť lepšie ho spoznať a musím priznať, že sa mi páčila jeho obetavosť a odvaha bojovať za ľudí, ktorých ľúbi.

V knihe sa toho udialo toľko, že sa to ešte stále snažím vstrebať, nehovoriac o cliffhangeri na samom konci. Mám pred sebou ešte poslednú časť, ale myslím, že sa jej budem chvíľu vyhýbať. Nie som pripravená opustiť tento fantastický svet plný víl, škriatkov, potulných komediantov a znepriatelených grófov. Nechcem, aby pre mňa príbeh skončil. Je prekrásny a som šťastná, že som sa v ňom mohla na nejaký čas stratiť.