Veža bláznov

Táto kniha, ako aj celá Husitská trilógia, mi v poličke ležala dlho. Veľmi dlho. Nebudem preháňať, ak to budeme rátať na roky. Nemôžem povedať, že by som sa jej vyslovene vyhýbal, ale stále mi niečo v hlave šepkalo: "Máš mnoho ďalších kníh, prečítaj si najprv tie a na Husitskú trilógiu si urobíš čas neskôr. Navyše, čo ak sa ti nebude páčiť a pokazí ti obraz Sapka ako spisovateľa, ktorý napísal úžasného Zaklínača?" Asi takto teda prebiehalo moje obchádzanie tejto knihy v posledných 2-3 rokoch.
A aby som sa hneď na začiatku zbavil toho najdôležitejšieho - Narrenturm nie je ako Zaklínač. Ani nie je tak dobrý ako Zaklínač. Ale zároveň mi vôbec nepokazil obraz o tom, že Sapkowski vie napísať dobrú knihu. Knihou sa vinie atmosféra pripomínajúca tú zaklínačskú, ale tá súvisí s tým, že sa odohráva v stredoveku a že ju má na svedomí autor Zaklínača - a je to poznať. Tam ale podobnosť končí. Hustiské vojny sú o niečom inom než vojna Nilfgaardu proti severu. Mágia tu funguje inak. Nemáme tu síce Cirkev Večného Ohňa ani Rád Planúcej Ruže, ale inkvizícia tu šlape naplno a ľudia horia na hraniciach. Áno, aj tu cestuje hlavný hrdina so spoločníkmi, ale ani jeden z nich nie je ako Marigold, Zoltan, Yarpen, či Regis. A keď už sme pri hlavnej postave Reynevana... tak ten je dôvodom, prečo nedávam 5*. Ten chlapík ma vytáčal od začiatku do konca, aký je to idiot. Ten si Narrenturm zaslúžil jednoznačne a nie kvôli heréze. Dúfam, že sa v druhej knihe jeho správanie trochu zmení, inak to fakt asi nedám. Latinské termíny a výroky... no, čo s nimi? Mne nevadili, keďže som latinčinu študoval, ale chápem, že to tak nemá každý a bolo jej ozaj trošku priveľa.
Za mňa to nie je najlepšia Sapkowskeho kniha. Ani zďaleka. Ale nie je ani zlá. Uvidíme, čo mi ponúknu Boží bojovníci.

In vino veritas, veni, vidi, vici a z latiny sme v ...!

Zo začiatku som mal trochu problémy naskočiť na Sapkowského vlnu, v ktorej chrlil výrazy, o ktorých som v živote nepočul, text bol dopĺňaný množstvom latiny (doteraz neviem, čo niektoré vety znamenajú), je tam množstvo mien, v ktorých sa priemerný smrteľník stratí asi ako opitý študent vo Viedni. Je to ale znalec histórie ako sa patrí, približuje nám u nás nie veľmi populárne husitské obdobie, je to naozaj príjemná jazda stredoeurópskou históriou. Ako som už povedal na začiatku, stačí trochu zabrať, namiesto pŕs skúsiť kraula a razom sa dostanete na Andrzejovu vlnu...