Farba mágie

Po tejto knihe som siahla v rámci čitateľskej výzvy na tento rok. Osobne fantastiku veľmi nemusím, hoci HP a Hobit sú moje srdcovky, ale snažila som sa nemať predsudky.
Po počiatočnom trápení pri opisoch Plochozeme a snahe predstaviť si ju, čo najdetailnejšie, som sa začala baviť. Zapáčil sa mi autorov štýl, ale najmä postavy Dvojkvietka a Vetroplaša. Tí sa vďaka obrovskej odlišnosti úžasné dopĺňajú a prekonávajú prekážky, ktoré by za iných okolností samostatne nezvládli a voňali by sedmokrásky odspodu.
Príbeh sa hemží vedľajšími postavami, viac či menej sympatickými, ktoré sa postupne vytrácajú a občas znova objavujú. Stretnete sa s nie tak úplne typickými drakmi, smoliarskou a veľmi zaneprázdnenou Smrťou, fotoaparátom, ktorý vlastne nefotí a mnohým ďalším. Autorovi rozhodne nemožno uprieť až prebytok fantázie. Pre čitateľov vytvoril samostatný svet s vlastnými zákonmi, ktorý postupne budoval každou ďalšou knihou. V sérii o Plochozemi je 41 titulov s rôznymi hlavnými postavami a Pratchett napísal aj niekoľko ďalších diel, ktoré sa k tejto vymyslenej krajine viažu.
Truhlica s nožičkami, Vetroplaš a Dvojkvietok zdá sa prežijú všetko, teda aspoň dúfam. Nakoľko záver prvej knihy neponúka odpoveď na mnohé otázky asi siahnem po ďalšej.

Kniha plná dobrodružstiev, napínavých dejov, a magických schopností tajomných postáv. Koniec, ktorý nemá konca.

Skvelá fantázia, výborne vymyslený svet, všetko pekne prepracované. Musím ale povedať, že mne tá kniha veľmi nesadla. Oceňujem, že je originálna a dobre písaná, ale na môj vkus bola príliš choatická a popletená.