Marťan

Putavá kniha. Na začiatku sa čítala ťažšie, postupne som sa dostávala do deja a nevedela sa od nej odtrhnúť. O D P O R Ú Č A M nielen milovníkom sci fi. ❤✌

Výborné sci-fi, ktoré sa tak nejak samo čítalo. V knihe nájdeme funčnú fyziku a jednu z možností, ako sa teoreticky dá rok prežiť na Marse (stačí sa vykadiť).

V prvom rade ma sklamalo slovenské vydanie Ikaru, ktoré obsahuje chýb ako maku. Kniha mohla byť kratšia, posledných sto strán, kedy Mark len cestuje bolo nudných a aj nejaké repetívne vysvetľovačky, ako čo funguje a koľko má kyslíka ma ku koncu už nebavili. Taktiež mi chýbalo intímnejšie rozprávanie postavy cez svoje myšlienky a pocity - predsalen forma marťanského denníka, v ktorom píše svoje denné úkony a koľko precestoval nie je práve náhľad do duše stroskotanca. Tým to postrádalo hutnejšiu atmosféru prítomnosti. Sklamalo ma, že sme nevideli žiadnu emóciu Marka - občas si síce ponadával, keď sa mu niečo pokazilo ale všetko vedel zázračne opraviť - a to bol obyčajný botanik, ktorý prišiel na Mars pestovať rastlinky.

Túto knihu nepovažujem za hard sci-fi: fyzika, chémia a biológia sa dá pochopiť aj keď máte len znalosti zo základnej školy. A k tomu všetko autor pekne vysvetlí, takže kniha upadá skôr k sci-fi mainstreamu - preto sa z nej stal bestseller a Ridley Scott na ňu urobil film.

Aj keď knihu vo väčšine komentára kritizujem, hodnotím ju nadpriemerne, pretože sa mi veľmi dobre čítala. A to je hlavné. 90%!

Mark je parádne vyprofilovanou postavou, je realistický, ale ani na chvíľu nestráca nádej, neprepadá sebaľútosti (hoci teda nie je žiadny člen slniečkom nadopovaných Teletubies a keď má toho dosť, nadáva ako cholerický kakadu) a svojej situácii čelí s nevídanou odvahou a veľmi sympatickým humorom. Naozaj obdivujem Andyho Weira, že dokázal vytvoriť takú komplexnú a prepracovanú postavu s minimálnou možnosťou dotvoriť charakter interakciou s okolím. 
Čo ma však na tejto knihe rušilo boli detailné vysvetlenia technologických, fyzikálnych a chemických riešení, ktorými sa Markovi opakovane darilo vybabrať s tým sviniarom Marsom (myslím planétu, nie rímskeho boha) a ktoré som mala tendenciu čítať na autopilota. Tieto pasáže absolútne nepokladám za negatívum knihy, práve naopak - dodávalo jej to uveriteľnosť a autentickosť, vďaka ktorej som mala pocit, že čítam skutočný príbeh, nie sci-fi, no subjektívne ma tieto časti, ktorým by som rozumela rovnako keby boli písané v japončine, dosť vyčerpávali a uberali na zážitku z čítania. 
Dej miestami plynie pomalšie, pretože hlavný hrdina nie je McGyver, aby si z lopaty postavil raketu a odletel domov, takže veľa priestoru dostávajú jeho úvahy a plánovanie, čo je však na druhej strane vyvážené napínavými scénami, o ktoré tiež nie je núdza. A ak vás už nič iné nepresvedčí, nenechajte si knihu ujsť minimálne kvôli Markovým hláškam - ten humor naozaj stojí aj za zopár odsekov chemických vzorcov a strojného inžinierstva. 

„Ďalší sol bez akýchkoľvek zaujímavostí,“ Marťan, s. 322

„Marťan“ je rozhodne zaujímavým počinom. Avšak v určitých rozhodujúcich chvíľach ma kniha proste sklamala. Predne, v románe sa toho až tak moc neudeje. Väčšinu strán zapĺňajú zložité technologické vysvetľovačky, ktoré si laik ani nedokáže poriadne predstaviť. Tretia štvrtina je priam katastrofálna: astronaut Whatney dookola melie o tom, ako sa pripravuje na svoju záchrannú cestu k vzdialenému modulu. Nič konkrétneho sa ale dlho nedeje. Román tiež namotáva čitateľa na rôzne prekážky marťanského sveta, tým sa ale hl. hrdina vždy nakoniec úplne ľahúčko vyhne – t.j. absolútne tu nefunguje napätie. Vadila mi aj až neuveriteľná nebojácnosť Marka Whatneyho, žiadne pochybnosti, nič.

„Marťan“ je inovatívny a nápaditý román. Avšak ide o prvý väčší pokus autora Andyho Weira a jeho neskúsenosť sa na stranách neraz bolestivo ukazuje.