Mária Sabína

Už pri čítaní anotácie máte možnosť tušiť, že toto nebude obyčajná kniha. Opustené miesto v horách, krásne ženy, tajomné hroby, lesy, v ktorých sa ukrývajú magické bytosti a uprostred toho až neskutočne obyčajný a nudný doktor Ort. Samota, ktorá človeka priam dusí, zmätené pocity dvojičiek, vôňa pálených čučoriedok a iskrenie vo vzduchu, ktoré by mohli tí trúfalejší nazývať mágiou. Bizarnosť za bizarnosťou - a to sme ešte neprišli k hovoriacemu psovi.

Viliam Klimáček vytvoril dielo, ktoré v mojich očiach povýšilo spojenie magický realizmus na inú úroveň. So slovami a vetami pracuje tak, ako zručný sochár s dlátom pri vytváraní najjemnejších záhybov tej najzmyselnejšej sochy. Postupne stavia prostredie plné obyčajných vecí, ktoré sa ale vplyvom príbehu menia na nepoznané a nepoznateľné...

V odľahlom prostredí hôr vyrastá zo zeme sanatórium, v ktorom žije grófka - nádherná, no nepredvídateľná. Jej dve dcéry, dvojčatá, poznajú len život s matkou a celodennú prácu. Pod jej prísnym pohľadom sa natierajú masťou z jazveca, aby zápach prebil krásu pôsobiacu na mužov ako magnet. Potajomky skúšajú ľúbostný rituál, ktorý im odhalí mužov ich života. Z dvoch sa však stane len jeden. Ten sa miluje so Sabínou, ale dieťa sa narodí panne - Márii. A v tomto zmätku stojí muž bez zmysla života, doktor, ktorý prišiel za prácou, ale našiel niečo úplne iné, ktorý by mal byť našou hlavnou postavou, ale stáva sa viac zverom, než človekom a jeho najlepším priateľom je hovoriaci pes.

Mám taký pocit, že som pochytila autorovu záľubu v dlhých súvetiach. Ak by sa na mňa nalepilo aj trochu jeho talentu, no, veru, nepohnevám sa.