Kňažná de Clèves
Originálny názov: La Princesse de Clèves
(1678)
Marie-Madeleine Pioche de la Vergne de La Fayette 
+1Všetky obaly
#O čom je kniha Kňažná de Clèves?
Madame de La Fayette (1634 - 1693) súčasníčka Corneillova a Racinova, priateľka autora Maxím La Rochefoucaulda, podľa slov pani de Sévigné žena s "božským rozumom" a podľa estetika klasicizmu N. Boileaua "jediná žena, ktorá vie písať", svojou kňažnou de Clèves (1678) významne obohatila pokladnicu skvostov francúzskej literatúry. Z jej pera pochádzajú i kňažná de Montpensier, Grófka de Tende a Zaida; ďalej napísala memoáre Život Henrietty Anglickej a Pamäti francúzskeho dvora z rokov 1688 a 1689, ktoré vynikajú výraznosťou portrétov a prísnou jednoduchosťou jazyka a sú obrazom života a mravov na kráľovskom dvore.Román Kňažná de Clèves je románom lásky. Na historickom pozadí sleduje v ňom autorka vnútorný boj ženy, jej zmietanie sa medzi manželkou vernosťou a láskou k inému. Kňažná de Clèves stojí pred dilemou: česť alebo láska, vernosť rozumu či vernosť citu, muž, ktorého šľachetnosť si nesmierne váži a ku ktorému ju viaže povinnosť, a gróf de Nemours, ktorého miluje a vďaka ktorému prvý raz v živote spoznáva lásku.
Tristo rokov po vydaní tohto románu, ktorý vysoko vyzdvihoval Stendhal, vidiac v ňom psychologický román najčistejšieho typu, sa k nemu vraciam druhým a iste aj oprávneným vydaním v slovenčine. (Založil/a: minusha97)
(Zobraziť viac 
)
)
Štatistiky
Vydanie
Kniha (2)
Skryť vydanie 
Skryť vydanie
Skryť vydanie
Všetky vydania 
Všetky vydania
Všetky vydania
Kniha je podľa môjho zle napísaná, chýba jej dejovosť a z takmer celej knihy som mala pocit, že toto je iba úvod a až na ďalšej strane sa to rozbehne. Bohužiaľ tento rozbeh neprichádzal a neprichádzal. Keď už sa niečo začalo diať, bolo to plytké a patetické, postavy boli nudné a nezaujímavé, nevytvorila som si k nim žiaden vzťah, dokonca som sa ani nenamáhala pamätať si ich mená, taká bola moja antipatia k nim.
A záver ma taktiež sklamal. Ak toto bolo kvalitné rozriešenie dilemy rozumu a citu, tak začínam prehodnocovať svoj názor na Johna Greena. Sorry, ale ten koniec mi prišiel až nadmieru nedoriešený. Neviem ako to zakončiť a klišé bol to len sen ešte neexistuje, tak to skončím takto.
Pre mňa nič moc.