Solution Unsatisfactory
Profil knihy je v inom jazyku
Všetky obaly
O čom je kniha Solution Unsatisfactory?
Nostradamovský román predpovedajúci vstup USA do 2. svetovej vojny a americké úsilie ukončiť ju za pomoci zbrusu-novej atómovej zbrane. Po vojne však začnú preteky v dosiahnutí čo najväčšieho počtu týchto zbraní, ktoré nakoniec skončia nukleárnou devastáciou.Román bol vydaný päť rokov pred Hirošimou a vcelku presne popisuje aj javy ako rádioaktivitu, či rádioaktívne zamorenie oblasti. (Založil/a: Plk. Cathcard)
)
Solution Unsatisfactory je vzrušujúca poviedka, škoda, že má len nejakých tridsať strán a nie je z nej 300-stranový román. Zaujímavými predpoveďmi o budúcnosti sa zároveň istým spôsobom zapísala do kolektívnej pamäte ľudstva. Možno nie je taká čítaná, ale v každej epoche si na ňu niekto skôr, či neskôr spomenie (na rozdiel od súčasných bestselerov).
Inak tou zbraňou nebola bomba, ale skôr radioaktívna látka sama, ktorá sa vypúšťala z lietadiel podobne, ako bojový plyn. Nebolo ju vidieť, cítiť. Ľudia len umierali, prípadne mali charakteristické popáleniny.
Klady:
Zaujímavý dej, ktorý čitateľa zavedie do tajných podzemných laboratórií U.S. army, či na palubu bombardéra, ktorý zbraň zhodil ako prvý; neuveriteľné predpovede – hlavným nepriateľom Ameriky už nie je Nemecko, ale Rusko (poviedka pritom vyšla v ešte v r. 1940/41!); zaujímavé filozofické úvahy – autor akoby si bol lepšie vedomý hrozných účinkov zbrane, než vedci, ktorí ju skutočne vynašli.
Zápory:
Vlastne len jeden: smiešne riešenie, ktoré malo uchrániť ľudstvo od samozničenia (aj tak bolo neúčinné); plus nukleárna vojna mohla byť opísaná trošku detailnejšie.
Poviedku si možno v angl. jazyku prečítať tu: http://www.baen.com/Chapters/0743471598/0743471598___5.htm
„Radioaktívne zamorenie sa nedalo vyčistiť. Neexistoval spôsob, ako proti nemu bojovať – nedal sa vypáliť, zničiť chemicky; radioaktívne izotopy boli stále tam, stále smrteľné, až kým sa po dlhom čase nerozpadli. Raz, keď bola zbraň použitá, ten kus zeme proste život viac netoleroval. A pritom použiť ju bolo také ľahké...“