Čierna a strieborná
Všetky obaly
O čom je kniha Čierna a strieborná?
Mladý taliansky prozaik Paolo Giordano sa po úspešných románoch Osamelosť prvočísiel a Ľudské telo tretí raz usiluje o priazeň čitateľov knihou Čierna a strieborná. Príbeh lásky možno rozprávať mnohými spôsobmi. Giordano si zvolil najcitlivejšiu cestu: registruje ako seizmograf otrasy každodennosti, vzostupy aj pády, neschopnosť a túžbu. Pozastavuje sa nad povrchnými detailmi, no používa ich nato, aby opísal vnútorný život postáv, ich dynamiku, obavy, ľudskú úbohosť. Hlavnými postavami knihy sú mladí manželia a ich synček. Spočiatku šťastné manželstvo upadá do krízy po tom, ako na vážnu chorobu zomrie ich stará gazdiná pani A. Vo chvíli, keď vstúpila do ich bytu, stala sa svedkyňou aj opatrovateľkou krehkého vzťahu. Pani A. sa od začiatku prejavuje ako pevná, tvrdohlavá, magická osobnosť. Po jej smrti sa mladým v dome rozďaví nečakaná prázdnota. Vášeň a ľudské teplo sa zmenia na samotu a opustenosť a mladý pár si uvedomí, že aj rodiny môžu trpieť osamelosťou, tak ako ľudia."Paolo Giordano sa znovu ukazuje v najlepšej forme majstra emocionality a sugestívnosti, a nepotrebuje na to veľa viet." Prečítajte si celú recenziu na stránke denníka SME.
"Tak ako rizotom a prosciuttom je možné zasýtiť telo, potravou pre dušu je bezpochyby literatúra." - Jozef Kuric (Založil/a: icekafe)
)
Štatistiky
Vydanie
Komentáre
Frustrácia, kríza v manželstve, ľudské vzťahy, osamelosť, pominuteľnosť života sú témy, ktorými sa Giordano zaoberá na stránkach tohto románu.
Príbeh začína netradične, epilógom, smťou. Pani A., prezývaná Babette zomiera. Lúčime sa s ňou dvakrát - na začiatku a potom stranu za stranou až do konca.
Za sebou zanecháva mladú, trojčlennú rodinu, o ktorú sa starala, vychovávala ich dieťa ako svoje. Jej odchod ich hlboko poznačí, najprv sa cítia odstrčení, zradení a nakoniec bezradní.
-
“Aj mladá dvojica môže ochorieť: na neistotu, na stereotyp, na samotu. Metastázy neviditeľne bujnejú a tie naše čoskoro zachvátili posteľ. Jedenásť týždňov, presne tých, čo pani A. po jednom opúšťali funkcie organizmu, sme sa s Norou nedotkli ani nespojili. Naše telá vystreté v bezpečnej vzdialenosti pripomínali nedobytné bloky mramoru.”
-
Babette vnikla do ich životov ako víchor, prevrátila všetko naruby, prispôsobila si na svoj obraz. Neraz som sa musela usmievať popod fúz ako si presadzovala svoje: keď tehotnej Nore nedovolila jesť “vysmážanú rybacinu” a štyridsaťeurová porcia skončila v smetiaku. Alebo ako sa dvaja dospeláci pod jej velením stávajú deťmi:
“Naučili sme sa obchádzať ju. Keď Nora dostala neodolateľnú chuť na kalamáre a sépie vysmážané v cestíčku, tajne som zašiel do reštaurácie a zabalenú porciu som ukrýval v aute, kým pani A. neodišla. A potom, aby s nevzbudil podozrenie, som vyhodil príslušnú časť navarenej večere, ktorú nachystala ona.
- A čo ak zacíti vysmážaný pach? - starostila sa Nora. Ja som potom krúžil po izbách a rozprašoval citrusový dezodorant, zatiaľ čo ona ma zaprisahávala, aby som ju toľko nerozosmieval, lebo dostane predčasné pôrodné bolesti.
Ukáž, či ti nezostali kúsky kraba medzi zubami! - rozkázal som jej.
- Hádam mi nechceš kontrolovať ústa!
- Tá vidí všetko.”
Čierna a strieborná kniha, ktorá rozpráva o tom, aký vie byť život - jednoduchý v okamihoch šťastia, zložitý v okamihoch odcudzenia, nachádzania sa, zomierania. Na stránkach tejto knihy nenájdete nič iné, len život, jeho rôzne podoby a lásku, k sebe, (svojmu) dieťaťu či blížnemu.
Príbeh začína netradične, epilógom, smťou. Pani A., prezývaná Babette zomiera. Lúčime sa s ňou dvakrát - na začiatku a potom stranu za stranou až do konca.
Za sebou zanecháva mladú, trojčlennú rodinu, o ktorú sa starala, vychovávala ich dieťa ako svoje. Jej odchod ich hlboko poznačí, najprv sa cítia odstrčení, zradení a nakoniec bezradní.
-
“Aj mladá dvojica môže ochorieť: na neistotu, na stereotyp, na samotu. Metastázy neviditeľne bujnejú a tie naše čoskoro zachvátili posteľ. Jedenásť týždňov, presne tých, čo pani A. po jednom opúšťali funkcie organizmu, sme sa s Norou nedotkli ani nespojili. Naše telá vystreté v bezpečnej vzdialenosti pripomínali nedobytné bloky mramoru.”
-
Babette vnikla do ich životov ako víchor, prevrátila všetko naruby, prispôsobila si na svoj obraz. Neraz som sa musela usmievať popod fúz ako si presadzovala svoje: keď tehotnej Nore nedovolila jesť “vysmážanú rybacinu” a štyridsaťeurová porcia skončila v smetiaku. Alebo ako sa dvaja dospeláci pod jej velením stávajú deťmi:
“Naučili sme sa obchádzať ju. Keď Nora dostala neodolateľnú chuť na kalamáre a sépie vysmážané v cestíčku, tajne som zašiel do reštaurácie a zabalenú porciu som ukrýval v aute, kým pani A. neodišla. A potom, aby s nevzbudil podozrenie, som vyhodil príslušnú časť navarenej večere, ktorú nachystala ona.
- A čo ak zacíti vysmážaný pach? - starostila sa Nora. Ja som potom krúžil po izbách a rozprašoval citrusový dezodorant, zatiaľ čo ona ma zaprisahávala, aby som ju toľko nerozosmieval, lebo dostane predčasné pôrodné bolesti.
Ukáž, či ti nezostali kúsky kraba medzi zubami! - rozkázal som jej.
- Hádam mi nechceš kontrolovať ústa!
- Tá vidí všetko.”
Čierna a strieborná kniha, ktorá rozpráva o tom, aký vie byť život - jednoduchý v okamihoch šťastia, zložitý v okamihoch odcudzenia, nachádzania sa, zomierania. Na stránkach tejto knihy nenájdete nič iné, len život, jeho rôzne podoby a lásku, k sebe, (svojmu) dieťaťu či blížnemu.
Citlivo napisané aké ťažké je stracat blizkeho cloveka kvoli chorobe. Bola to moja prvá kniha od autora, ale určite si prečítam dalsie.






Pani A. gazdiná, opatrovateľka, slúžka sa stala akýmsi lepidlom, ktoré držalo pohromade jedno manželstvo, rodinu. Diagnostikujú jej rakovinu, a tak ako sa začne ona sama strácať a rozpadať, tak sa začne strácať aj porozumenie a stabilita v manželstve. Rakovina zasiahla nielen telo ale aj vzťah, manželia sa nevedeli už k sebe priblížiť. "Boli sme, napriek nádejam, jeden v druhom nerozpustní".
Autor tu opisuje ako dokáže tretia osoba zmeniť a ovplyvniť vzťah aj rodinu. Nechýbajú ani pekné myšlienky, ale na Giordana mi to prišlo aj tak málo a krátke, mohol sa viacej rozpísať.