Odluka cirkvi od štátu

Polovica knihy je o tom, že ako by si autor predstavoval (ne)fungovanie cirkvi na Slovensku. Niektoré jeho myšlienky boli zaujímavé, niektoré pre mňa ani nie. Otvorí viacero otázok, prečo by cirkvi nemali byť súčasťou štátu. Ale niečo mi tam chýbalo. Menej jeho názorov a viac faktov, napríklad vývoj a aktivity RKC na Slovensku od jej zrodu, padne iba pár viet o prvých oficiálnych snahách o odluku cirkví od štátu z čias Masaryka. Nie je tam napríklad ani podrobnejšie rozpísané, že podľa čoho sa cirkvám pripisujú štátne dotácie a ako z cirkvi vystúpiť. Vstupom do organizácie menom cirkev je krst v ranom veku, kedy ešte človek o sebe ani nevie rozhodovať. Každý, kto bol pokrstený, je členom tejto organizácie. Jediný spôsob, ako z nej vystúpiť, je vyplniť a vytlačiť formulár (vygoogli „Online formulár na vystúpenie z cirkvi“), nechať ho nechať podpísať svedkom alebo notárom, a odovzdať na farnosť, kde bol daný človek pokrstený. Po vystúpení z cirkvi však cirkev nestratí dotácie, pretože tie sa určujú podľa toho, koľko ľudí sa prihlási k cirkvi pri sčítaní obyvateľstva. Cirkev nie je Boh, ani viera, ani náboženstvo, ale organizácia, napriek tomu pri sčítaní obyvateľstva má človek možnosť vyplniť iba kolonku „uviesť konkrétne náboženské vyznanie“, kde „kresťanské“ sa automaticky pripojí k RKC a tá cirkev získa financie, je to podvod na ľuďoch. Mnohí ľudia, ktorí sa viere inak nijako nevenujú, pri sčítaní obyvateľstva zafajknú „kresťanské“ iba pre rodinnú zvyklosť, alebo pre akúsi slovenskú tradíciu, alebo pre štatistickú protiváhu voči islamizácii, a financujú tým cirkev s nepeknou históriou, o ktorej sa dočítate napríklad v knihe „Čierna kniha katolíckej cirkvi“, keď tu nie.