Dobrý deň smútok

Tento letný príbeh pripomenul vôňu mora, slnka, bezstarostnosti a moje minulé leto strávené vo francúzskom prímorskom mestečku. Vrátila som sa tam na stránkach tejto knihy s malou intrigánkou Cécile, ktorá ešte nepozná pravý smútok, len lenivé bezstarostné pocity nezrelého dievčaťa - nuda z lásky, láska z nudy, zmes nevinnosti a zvrátenosti.
"Som v rozpakoch, či nazvať neznámy cit, ktorý ma napĺňa nudou i slasťou, pekným, vážnym menom smútok. Je to taký dokonalý, taký egoistický cit, že sa zaň takmer hanbím, kým smútok sa mi vždy videl úctyhodný. Smútok som nikdy nepoznala, iba nudu, ľútosť a kedy-tedy výčitky svedomia. Dnes sa vo mne čosi ukladá ako dráždivý, jemný hodváb a oddeľuje ma od ostatných ľudí."
Cécile je tak trochu samorost a v snahe udržať si túto voľnosť, bez výchovných zásahov otcovej budúcej manželky Anne, jemne zmanipuluje okolie a nasmeruje vzťah svojho otca s Anne k bolestivému a dramatickému ukončeniu.
"...nad ránom, keď ležím v posteli a počuť iba šum áut v Paríži, chvíľami ma pamäť zradí: vráti sa leto so všetkými spomienkami. Anne, Anne! opakujem si v pološere to meno, veľmi potichu a veľmi dlho. Vtedy vo mne čosi stúpa; vítam ten cit jeho menom so zatvorenými očami: Dobrý deň smútok!" (డా)

Pekná poviedka, časovo nenáročná so silnou myšlienkou a posolstvom. Zaujímavé postavy a dobrý vývoj deja.