Noční pútnici
Všetky obaly
#O čom je kniha Noční pútnici?
Vojnový reportér Wojciech Jagielski sa zúčastnil ozbrojených konfliktov v Afganistane, Tadžikistane, Čečensku a Gruzínsku, na základe ktorých napísal 7 literárnych reportáží. Napriek tomu, že je často prirovnávaný k najvýznamnejšiemu predstaviteľovi tohto literárneho žánru Ryszardovi Kapuścińskému, vytvoril si vlastný neopakovateľný štýl založený na majstrovskom opise a schopnosti nájsť kľúčové informácie, ktoré dotvárajú obraz udalostí. V knihe Noční pútnici budeme konfrontovaní nielen s politickými prevratmi príznačnými pre africký kontinent, ale aj s úlohou novinára a jeho zodpovednosťou za ďalší osud hlavných hrdinov.Noční pútnici sú deti, ktoré v šíkoch partizánskych armád vyvražďujú svojich príbuzných, ale sú to aj deti, ktoré osamotené putujú každú noc do blízkych miest, aby sa zachránili pred únosom. Aký je návod na uzdravenie? V tradičných pestrých rituáloch odpustenia alebo v pomoci humanitárnych organizácií?
Zdanlivo rutinnú úlohu reportéra tlačovej agentúry napísať správu o prezidentských voľbách v Ugande prehlušia historické súvislosti – krvavý boj o moc, detskí vojaci v službách partizánskych vodcov. Pripútajte sa, pristávame na letisku v Kampale. (Založil/a: juraj_fellmayer)
(Zobraziť viac 
)
)
Štatistiky
Vydanie
Kniha (1)
"Akurát sme sa rozprávali o duchoch, ktorí bojovali v armáde Alice Ducha svätého a v Armáde Božieho odporu Josepha Konyho.
-Vraví sa, že to boli tí istí duchovia, aj keď mne sa to nezdá - krútil hlavou kňaz - Alicini duchovia pomáhali bojovať a predovšetkým dávali pozor, aby jej vojaci žili v čistote. Počul som, že v jej armáde slúžilo viac ako stotisíc duchov. Pomáhali jej aj zvieratá, hady a dokonca aj včely. Všetko, čo bolo ukrivdene ľuďmi.
- Ja dom zas počul, že duchovia strážili Aliciných vojakov pred nepriateľskými guľkami, a preto mohli útočiť vzpriamení, nemuseli sa kryť - povedal som.
- Ale len tí, čo sa nedopustili nijakych nehodností a pred bojom sa oddali rituálu očisty - odvetil - a samozrejme počas boja opakovali vybrané modlitby.
- Je to možné? - nahodil som po chvíli mlčania - Otče, veríte, že modlitba dokáže zadržať strely?
- A vy? - odvetil otázkou. - Ste pripravený priznať, že guľka, ktorá mieri priamo do vášho srdca, s dostatočnou vierou zmení v poslednej chvíli smer?
- Verím, že je možné tak veriť.
- To nie je to isté."
Bolo by to dosť úsmevné, keby sa nejednalo o brutálne krvavú históriu.
Navyše ma dosť prekvapilo, že ľudia v Ugande spomínajú na Amina tak, ako naši ľudia na časy za socializmu. A pritom to bol tak brutálny človek.