Myšlienky k sebe
Všetky obaly
#O čom je kniha Myšlienky k sebe?
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu.Marca Aurelia preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy, a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca Aurelia. (Založil/a: Stanislav Horvath)
(Zobraziť viac 
)
)
Štatistiky
Vydanie
Kniha (1)
Smrť je nielen úkonom prírody, ale je to úkon, ktorý jej dokonca osoží.
Ľudská duša sa najväčšmi ponižuje vtedy, keď sa vlastnou vinou stáva hlušinou a bezmála vredom vesmíru; tiež ak sa pretvaruje a koná alebo hovorí pokrytecky a proti pravde.
Stoj sám, rovno, nie narovnávaný!
Tak si teda všimni, ako rýchlo sa na všetko zabúda, nazri do priepasti času a všimni si tú prázdnotu pochvaly, vrtošivosti a nesúdnosti svojich takzvaných okiadzačov, ako aj úzkosti priestoru, do ktorého je vykázaná všetka ta sláva.
Väčšina našich rečí a skutkov nie je nevyhnutná: ak ich vylúčime, budeme mať viac voľna a menej nepokoja.
Tú trochu vedomostí, ktorú si si osvojil, maj rád a v nej hľadaj uspokojenie. Nechci sa stať ani tyranom, ani otrokom nikoho na svete!
Čas je čosi ako rieka udalostí a dravý prúd. Lebo sotvaže sa niečo zjaví, už to prúd uchváti a prináša niečo iné, čo potom tiež odnáša.
Vracaj sa k filozofii, nie však ako chlapec k prísnemu učiteľovi, ale ako ľudia s chorými očami k umývacej špongii alebo k inému prostriedku či iní chorí k náplasti alebo vodoliečbe.
Zahľaď sa do svojho vnútra! Tam je žriedlo dobra, ktoré je schopné ustavične vyvierať, ak sa k nemu prekopeš.
Umenie žiť sa väčšmi ponáša na zápasnícke ako na tanečné umenie, a to v tom zmysle, že sa musíš pohotovo postaviť a stáť pevne zoči - voči aj nepredvídaným úderom.
Zabíjajú ťa, trhajú na kusy a klebetami ťa prenasledujú? Čo je toto všetko, ak pritom tvoja duša zostáva naďalej čistá, rozumná, rozvážna a spravodlivá? Akoby niekto pristúpil k priezračnému a sladkému prameňu a začal mu nadávať: on však neprestáva chrliť pitnú vodu, hoci by si doň nahádzal blato a hnoj, čo nevidieť to rozpustí a odplaví, a ani trochu sa nezakalí. Ako si teda zaobstaráš takýto prameň živej vody? Ak si v každom čase zachováš slobodu myslenia.
Čo iné je okolo teba než cvičenie rozumu, ktorý prenikavo nahliadol až do základu všetkého v živote?
Schopnosť prežiť život čo najkrajšie je v našej duši, ak sa človek k ľahostajným veciam správa ľahostajne. Ak sú teda veci v zhode s prírodou, raduj sa z nich, rád ich prijímaj.
Ako úboho si počínajú tie bábky verejného života, ktoré si namýšľajú, že konajú podľa zásad filozofie!
Už dosť toho živorenia, kvílenia a vyškierania! Je jedno, či sleduješ svetové dianie sto rokov alebo tri roky.