Klobúčníkov hrad

„Niektoré domy stoja z kameňa. Iné z pýchy.“
Túto knihu, napísanú takmer pred sto rokmi, som čítala ešte ako tínedžerka a po rokoch som sa k nej vrátila znova. Klobúčnikov hrad je napísaný v melodramatickom štýle viktoriánskeho románu, ktorý skúma rodinné vzťahy, boj za slobodu a utrpenie spôsobené tyranskou autoritou. Prostredníctvom rodiny Brodieovcov autor zachytáva, ako moc uplatňovaná bez lásky dokáže ničiť životy aj duše.
James Brodie si postavil dom ako pevnosť — proti svetu, proti ľuďom… a napokon aj proti sebe. Príbeh nás vedie do pochmúrneho škótskeho mestečka Levenford, kde masívny kamenný dom s čudnými štítmi vrhá tieň nielen na ulicu, ale aj na osudy všetkých, ktorí sa ocitnú v jeho blízkosti.
Už od prvých strán budeš mať pocit, že nestojíš pred obyčajným domom, ale pred charakterom z mäsa a kameňa. Klobúčnikov hrad nie je len stavba — je to vonkajší pancier vnútorného sveta Jamesa Brodieho.
Cronin píše s chirurgickou presnosťou. Každé gesto, každé slovo, každý pohľad postáv má váhu olova. Brodie — klobúčnik, otec, manžel — je muž, ktorý verí, že láska sa dá vynútiť silou vôle. Že rodina je vlastníctvo. Že rešpekt znamená strach. Už od prvých strán som neznášala tohto samoľúbeho, nepríjemného, despotického muža, ktorý pohŕda nielen obyvateľmi Levenfordu, ale aj vlastnou rodinou. Cronin v tomto majstrovskom diele presne vystihol jeho podstatu:
"Čím vyššie stúpa prázdna pýcha, tým hlbšie padá."
Popri Brodiem žijú v príbehu aj ďalšie postavy — jeho manželka, dcéry, syn — každá s vlastným tichým spôsobom prežívania. Ich malé vzdory, malé úteky a malé nádeje tvoria jemnú pavučinu, ktorá sa snaží prežiť pod ťažkou kamennou klenbou domu.
Croninov štýl je jednoduchý, špičkový a mimoriadne presný. Jeho schopnosť vytvárať nezabudnuteľné postavy je obdivuhodná. Kniha je zároveň plná emócií, vďaka čomu je román veľmi čtivý a pritom hlboký. Od prvej strany som bola vtiahnutá do deja a s postavami som prežívala ich vnútorné drámy.
Najsilnejšie na románe je, že Cronin nesúdi. Nehrá sa na moralistu. Nechal ma stáť v tom dome, v jeho miestnostiach, počúvať kroky, cítiť dusno — a pochopiť, že tyrania nemusí kričať. Niekedy len stojí v dverách a všetko ostatné sa prispôsobí.
A potom je tu samotný čas. Roky plynú, deti rastú, city tvrdnú alebo miznú — a dom stále stojí. Nehybný. Sledujúci. Ako svedok, ktorý nikdy nezabúda.
Klobúčnikov hrad je ťažké čítanie — ak si v depresii, radšej po ňom nesiahaj. Tento román ukazuje, čo sa stane, keď si človek postaví hrad… a zabudne, že v ňom musia žiť aj iní než on sám. Je až paradoxné, že kniha s takou nesympatickou, negatívnou až toxickou hlavnou postavou a pochmúrnou dejovou linkou môže pôsobiť ako výnimočné literárne dielo — no presne taká je. Cronin si ťa napriek všetkému získa. A ver, tú pozornosť si zaslúži.

Dej sa odohráva v 19.storočí v Škótsku. Opisuje postupný úpadok Brodieovcov.
Prečo k tomu úpadku došlo, to je zrejmé už od začiatku. James Brodie bol totiž nielen hlavou rodiny, ale veľmi zlým človekom. Jeho arogancia, pocit nadradenosti a spôsoby správania ho priam predurčili pádu. Miestami som na neho mala také nervy, že som chcela knihu odložiť bokom.

Ako to už ale býva zvykom, na správanie takéhoto človeka doplatia hlavne jeho najbližší. Ľutovala som ich rad radom, najprv Mary, potom jeho syn Matt, manželka aj jeho matka a nakoniec chúďa Nessie. Ten koniec mi zlomil srdce.

V podstate si za svoj život James nedokázal nič, iba ubližovať. Dostal, čo si zaslúžil, napriek tomu som mala zmiešané pocity. Takto to totiž nemuselo skončiť. Ale mať v rodine despotu a tyrana asi poznačí každého v jeho okolí.

Ja túto knihu určite odporúčam a i keď sa dej odohráva v minulosti, má silné posolstvo aj pre nás. A to, že arogantným správaním ubližujeme v prvom rade sebe a tým, ktorý nás musia znášať.

Dojímavý príbeh rodiny. Tragické osudy členov rodiny. Keď je hlava rodiny tyran despota má to následky na ostatnych. Koniec mi zlomil srdce. Dojímavý miestami ťažký príbeh. Odporúčam. Krásna kniha