Bosorka

Fenomenálne dielo! A ten koniec... nemám slov. Najviac sa mi páčila dejová linka ohľadom Sama a pasáže s nenávistnou Brittou a jej úbohou sestrou. Läckbergová sa rozhodne zaradila medzi moje obľúbené autorky krimi a už teraz sa teším na ďalšie. Dokonale vykreslila predpojatosť ľudí, pokrytectvo a iné neduhy a taktiež silu poverčivosti, ktorá dokáže napáchať nesmierne zlo.

Žáner krimi je mi naozaj blízky a táto kniha veru nesklamala. Zo začiatku som sa trochu strácala v množstve postáv, ale postupne som sa zahryzla do príbehu a nemohla od neho odtrhnúť zrak. Veľmi sa mi páčilo pomalé odhaľovanie všetkých nitiek, ktoré smerovali k zločinom spáchaným tak v minulosti ako aj v prítomnosti. Do toho zasadený príbeh zo 17 storočia o predsudkoch ľudí voči všetkému neznámemu a pomstychtivosti sestry voči sestre, bol príjemná vsuvka, ktorá síce nemala nič spoločné s príbehom odohrávajúcim sa v prítomnosti, zato však zloba a strach z neznámeho ľudí ostávajú nemenné. Mrazivá severská krimi ako má byť.

Ked som pred dvomi rokmi zacala citat prvu knihu od Camilly, zo zaciatku som sa stracala v mnozstve postav a pochybovala som, ci knihu vobec docitam. No a dopadlo to tak, ze sa Camilla stala mojou top autorkou a precitala som od nej uz vsetko :)
Bosorka dodrziava standardnu liniu, osudy stalych postav sa dalej vyvijaju, zaujimavy pribeh zo sucasnosti sa prepleta s inym pribehom z minulosti, napatie je v tej spravnej miere. Paci sa mi, ze vela veci je nejednoznacnych a odhaluju sa velmi pozvolna, no urcite nemozno povedat, ze by to bolo zdlhave ci nudne. Mne je tento styl velmi blizky a uz by som najradsej citala dalsie pokracovanie :)

a ďalšia Camilla za mnou. musím priznať, že môj vzťah s touto sériou je ako na hojdačke. sú časti, ktoré sú výborne a naozaj ma bavia a zaujmú svojím námetom, ale sú aj tie, ktoré sú slabšie a bohužiaľ ma tak nechytia. Bosorku s kľudným svedomím zaraďujem k tej prvej skupine. ale aj keď som s touto časťou ozaj spokojná, aj tak sa vyskytli veci, ktoré mi trochu na jej knihách prekážajú a aj keď budem chváliť, nejaké to ALE sa sem tam objaví

Bosorka je už desiaty príbeh v poradí z tejto série. Autorka sa znova drží zabehnutých koľají, zvykov. a čitateľovi tak servíruje príbeh na aký je z jej pera zvyknutý. v príbehu máme možnosť tentoraz sledovať až tri časové línie. všetko začína zmiznutím a smrťou malého dievčatka, k rovnakej udalosti na tom istom mieste došlo už pred 30 rokmi. súvisia tieto dve udalosti spolu aj keď ich delia tri desaťročia? treťou časovou linkou, ktorá dopĺňa prvé dve je príbeh, ktorý sa odohráva ešte v dávnejšej minulosti a to v 17st.

ak sa nemýlim Bosorka je jednou z najhrubších častí z tejto série, čo vidieť aj na jej formáte a aj na spracovaní príbehu. konečne tu bol tak ten priestor sa všetkému povenovať poriadne a neodbiť niektoré vecí pár odsekmi, stranami. tak ako je to už u Camilly zvykom, v príbehu je rozohraných viacero dejových línií a zápletiek. áno každá z nich má svoje opodstatnenie pre príbeh a zohráva v ňom istú úlohu, lebo práve prostredníctvom niektorých z nich autorka poukazuje aj na ťažšie témy ako sú šikana a jej následky, migrácia či strach a hnev proti niečomu neznámemu, ktorý je tu vždy nech už ide o 17st. či to 21 st., vždy sa niečo nájde, proti čomu budú ľudia proti, bez toho aby sa to snažili pochopiť. znova ukázala, že to čo jej ide dobre je prepojenie aj takýchto tém s hlavným príbehom. ALE ako som už pri viacerých častiach z tejto série spomenula, nezaškodilo by ich preriediť, pretože pozornosť, ktorá im je venovaná ide na úkor hlavného prípadu a práve jeho riešenie, pátranie po vrahovi, je teda nimi často upozaďované.
treba ale uznať, že prípad bol zaujímavo vymyslený a poskladaný. postupne sa v jednotlivých časových a dejových linkách objavovali náznaky toho ako to mohlo v oboch prípadoch vrážd byť. stačilo len dobre dávať pozor. autorka sa so mnou tentoraz dobre pohrala a aj keď mi vyšiel jeden typ ohľadom vraha, nevyšiel mi motív, prečo to urobil.

druhé moje ALE patrí k postavám. množstvo dejových liniek znamená aj množstvo postáv. hneď na prvých pár stranách ich na čitateľa vypadne veľké množstvo a aspoň ja kým sa v nich zorientujem a popriraďujem si ich k sebe tak mi to chvíľu trvá. potom sú tú postavy stálice, ktoré čitateľ má rád. pri jednej z nich sa v každej časti čudujem ako môže stále pracovať na tej pozícií kde pracuje. a druhá vec, ktorej sa čudujem je, že z Eriky ešte neurobili právoplatnú členku tímu alebo jej nedali funkciu policajného poradca (severský Castle v sukni), keďže aj práve vďaka nej prídu v prípadoch na podstatné stopy, ktoré ich vždy posunú ďalej až k odhaleniu páchateľa a uzatvoreniu prípadu. a ako podotkol jeden novinár na tlačovke, vždy keď začne pracovať na nejakej knihe, nejakom "stratenom" prípade, tak vždy súvisí s prípadom, ktorý riešia Patrik a spol.

koniec zase autorka ukončila v jej typickom štýle a záver je zase otvorený a donúti vás rýchlo siahnuť po ďalšej časti.