Mama milovala Gabčíka
Prvýkrát vydané celosvetovo: 2018
Veronika Homolová Tóthová 
Všetky obaly
O čom je kniha Mama milovala Gabčíka?
Príbeh Jozefa Gabčíka, Anny Malinovej a jej dcéry Alenky (1939) sa týka nás všetkých. Aj vďaka ich odhodlaniu a odvahe sa mohlo po druhej svetovej vojne Československo obnoviť v pôvodných hraniciach.O Jozefovi Gabčíkovi sa píše aj v učebniciach pre špeciálne jednotky. O Anne Malinovej nie. A pritom bola pre Gabčíka pred atentátom na Heydricha, ale aj po ňom, veľmi dôležitá. Neprávom sa na ňu zabudlo, lebo sa nezachoval výsluchový protokol z gestapa.
Veronika Homolová Tóthová sa rozhodla pripomenúť tento príbeh aj kvôli Anninej dcére – Alene Voštovej. Prišla o mamu, keď mala tri roky, a dlho netušila, kto sú jej skutoční rodičia. Anna sa zapojila do odboja, čím vystavila svoju dcéru mnohým útrapám. Pani Alena sa však na ňu nehnevá: „Som na mamičku hrdá, bola to veľmi statočná žena.“ (Založil/a: Ivana23)
(Zobraziť viac
)

Štatistiky
Vydanie
Komentáre
Skutočne silný príbeh opisujúci atentát na Heidrycha a aj udalosti po ňom, taktiež život hlavných hrdinov Jozefa a Anny a v krátkosti aj mnohých rodín, ktoré sa zapojili do odboja. Museli byť naozaj veľmi odvážny a každému z nich patrí veľká vďaka. Veľmi sa mi aj páčilo, že autorka do deja pridala ľúbostný vzťah medzi Gabčíkom a Annou Malinovou aj keď je to iba fikcia. Pri niektorých pasážach som sa neubránila slzám, ako sú napríklad udalosti okolo Lidíc, či mučenie a popravy všetkých ľudí, ktorí pomáhali parašutistom. Tiež musím vyzdvihnúť štýl písania, radenie krátkych kapitoliek chronologicky za sebou ako sa všetko odohrávalo a veľmi chválim za určite namáhavú prácu, ktorú musela autorka absolvovať pri zozbieraní toľkého materiálu a spracovaní do takto ucelenej knihy. Veľké plus sú tiež autentické fotky popretkávané celou knihou, ktoré jej pridávajú na ešte väčšej pútavosti. Je to naozaj veľmi vydarené dielo.
Príbeh, ktorý by sme si mali stále pripomínať. Je to aj príbeh ženy, ktorá zohrala nemalú úlohu v živote Jozefa Gabčíka. Milostný príbeh je fikciou, avšak prelínanie so skutočnými udalosťami je pravdivé aj na základe dochovaných spisov gestapa a skutočných fotografií. Kniha je aj satisfakciu pre dcéru Anny Malinovej. Mohlo to takto medzi nimi byť? Áno, mohlo. Historické udalosti z besnenia nacistov v bývalom Československu, len podčiarkujú vážnosť vojny a účel, pre ktorý bol atentát vykonaný. Kniha, je zo značnej časti kniha pravdivá. Pre niekoho hrdina, pre niekoho Gabčík s Kubišom tí, ktorí boli zodpovední za útok na Lidice. Ale je to naozaj tak? Keby nebolo ich a operácie Antropoid, možno by sme tu dnes neboli. Ale aká je výška obety? Títo dvaja sa nebáli položiť svoj život za nás a taká bola aj Anna Malinová s ostatnými, ktorých popravili a nevyzradili nič aj po strašnom mučení a výsluchu v koncentračnom tábore. A ako dopadla jej dcéra? To sa bez servítky dozviete.
Po dlhej dobe som sa dostala ku knihe, ktorá ma skutočne dojala. Je to obdivuhodný príbeh, ktorý zaznamenáva atentát na Heydricha tzv. operácia Antropoid vykonaný československými parašutistami Janom Kubišom a Jozefom Gabčíkom. Nie je to príbeh iba o samotnom atentáte a jeho dôsledkoch, ale autorka opisuje aj vzťah medzi Gabčíkom a Annou Malinovou (hoci môžeme len predpokladať či aj v skutočnosti boli do seba zaľúbení). Kniha ma od začiatku veľmi zaujala, pretože súvisí s našími národnými dejinami. Pozitívne hodnotím ako autorka opísala národné povedomie hlavných hrdinov, ale aj všetkých českých rodín v odboji, ktorí sa za svoju národnosť nehanbili a dokázali sa postaviť utlačovateľom. Títo hrdinovia museli mať aj v skutočnosti obdivuhodné charaktery a vlastnosti. Hoci som od začiatku vedela ako sa skončí osud Kubiša, Gabčíka, Anny Malinovej, obyvateľov obce Lidice a mnoho ďalších odvážnych ľudí z tejto knihy, slzám som sa neubránila. Pre mňa je to jedna z najsilnejších kníh aké som doposiaľ čítala.
Autorka tu predstavuje príbehy ľudí, ktorých mená by za iných okolností zostali len nenápadnou poznámkou v učebniciach. Jej rozprávanie je natoľko autentické, že som mala pocit, akoby som sedela v tichosti niekde v rohu a načúvala rozhovorom odohrávajúcim sa pred desiatkami rokov.
Jozef Gabčík, meno, ktoré v slovenskej histórii rezonuje ako symbol odvahy, tu vystupuje nielen ako hrdina, ale aj ako človek so svojimi citmi, snami a vnútorným zápasom. Nebojoval len proti nepriateľovi, ale aj s vlastným osudom.
Použitý jazyk je živý, obrazný a miestami pripomína filmový scenár. Každá veta má svoju váhu, každé slovo nesie silnú emóciu. V niektorých pasážach som mala zimomriavky, najmä keď sa bezohľadne rozhodovalo o živote a smrti...
Nejde tu len o príbeh z minulosti. Je to hlboká výpoveď o ľudskosti, ktorá sa v časoch krízy stáva jednou z najvzácnejších hodnôt.