Cesta do neslobody

"Jednu kapitolu som venoval zásadnému zlomu 20.storočia: spojenectvu nacistov a Sovietov, ktorým sa začala druhá svetová vojna v Európe. V septembri 1939 nacistické Nemecko a Sovietsky Zväz spoločne napadli Poľsko, motívom pre jedných aj druhých bolo zničiť poľský štát a vyhladiť poľskú politickú triedu. V apríli 1940 sovietska tajná polícia zavraždila 21 892 poľských vojnových zajatcov, väčšinou vzdelancov, dôstojníkov povolaných do zálohy. Mužov (a spolu s nimi aj jednu ženu) zavraždili ranou do zátylku na piatich popraviskách; jedným z nich bol Katynský les neďaleko ruského Smolenska vo stedajšom Sovietskom zväze. Katynský masaker sa pre Poliakov stal univerzálnym symbolom sovietskeho útlaku."

"Keď Ukrajina, krajina susediaca s Ruskom, začala prejavovať záujem o priblíženie sa k Európskej únii, Rusko ju roku 2014 napadlo a anektovalo časť jej územia. Roku 2015 bolo už Rusko schopné dovtedy nevídané ťaženie v kybernetickom priestore rozšíriť aj za hranice Ukrajiny, na Európsku úniu a Spojené štáty, pričom ruku k dielu priložilo aj množstvo Európanov a Američanov. V roku 2016 britskí voliči hlasovali za odchod z Európskej únie, v správnosti tejto voľby ich dlhodobo utvrdzovala Moskva, a Američania si zvolili za prezidenta Donalda Trumpa, čo bolo ruským cieľm. K mnohým nedostatkom nového amerického prezidenta patrí neschopnosť uvažovať v dejinných súvislostiach: nedokázal si dôstojne pripomenúť holokaust, keď mal na to príležitosť, ani odsúdiť domácich nacistov.
Dvadsiate storočie už bolo dávno za nami a my sme si z neho nevzali nijaké poučenie. V Rusku, Európe aj Amerike nastupoval nový druh politiky, nová nesloboda hodná nových časov."

"Politika večnosti v každodennej prevádzke znamená výrobu krízy a manilpulovanie ňou vyvolanými emóciami. Politci večnosti- aby odpútali pozornosť od ich neschopnosti reformovať spoločnosť- vedú občana, aby v krátkych intervaloch pociťoval striedavo triumf a frustráciu, utápajúc budúcnosť v prítomnosti. V zahraničnej politike politici večnosti zhadzujú a prípadne negujú výdobytky iných štátov, ktoré by mohli ich občanom poslúžiť ako vzor. Politici večnosti pomocou technológií rozšírujúcich politickú fikciu doma aj v zahraničí popierajú pravdu a usilujú sa život redukovať na spektákel a pocit."

"Po Leninovej smrti roku 1924 trvalo Stalinovi takmer šesť rokov, kým porazil protivníkov, z ktorých mnohých dal zavraždiť. Postavil sa do čela dramatickej modernizácie prvej päťročnice 1928-1933, počas ktorej za cenu vyhladzovania miliónov a vyhnanstva ďalších miliónov vidiečanov, ktorí skončili v koncentračných táboroch, vznikli mestá a továrne. Stalinovi zároveň patrí hlavné autorstvo Veľkého teroru rokov 1937-1938, počas ktorého zastrelili 682 691 sovietskych občanov, a menšej vlny teroru rokov 1939-1941, keď sa počas sovietskeho spojenectva s nacistickým Nemeckom hranice ZSSR posunuli na západ. Medzi množstvom iných prípadov masového vraždenia a deportácií tohto "malého teroru" figuruje aj zavraždeie 21 892 poľských občanov v Katyni a na iných miestach roku 1940."

"Keďže EÚ je organizáciou založenou na konsenze, je zraniteľná voči kampaniam zameraným na rozdúchavanie vášní. Keďže ju tvoria demokratické štáty, jej slabinou sú politické strany obhajujúce vystúpenie z EÚ. A. keďže Únia nikdy nezažila výraznejších oponentov, Európanom nikdy nenapadlo položiť si otázku, či diskusie na internete nemanipuluje niekto zvonka a nevedie ho pritom zlý úmysel. Ruská politika zničiť EÚ nadobudla niekoľko vzájomne prepojených podôb: nábor európskych lídrov a strán, ktoré by zastupovali ruský záujem na európskej dezintegrácii; digitálny a televízny prienik do verejného diskurzu zameraný na šírenie nedôvery v EÚ; verbovanie extrémnych nacionalistov a fašistov ochotných propagovať Euráziu a podpora separatizmu každého druhu."

"Roku 2013 spojila ruských a francúzkych politikov večnosti posadnutosť témou homosexuality. V máji francúzky parlament odhlasoval rozšírenie práv párov tvorených osobami rovnakého pohlavia. Marine Le Penová a jej Front National sa vzápätí spojili s ruskými aktivistami v odpore proti čomusi, čo nazvali globálnym sodomistickým sprisahaním. Le Penová v júni navštívila Rusko a s nadšením sa zapojila do novej ruskej kampane na obranu "civilizácie". Osvojila si ruský argument, že práva homosexuálov predstavujú kyjak, ktorý celosvetové sprisahanie neoliberálov vytiahlo na nevinné národy. Ako vyhlásila, "homofília je jedným z prvkov globalizácie" a Rusko spoločne s Francúzkom musia vzdorovať "novej medzinárodnej ríši zasiahnutej vírusom komercializácie". Toto konkrétne slovné spojenie odkazovalo na vieru rozšírenú medzi ruskými nacionalistami, že Rusi sú príliš nevinní, aby sa mohli nakaziť AIDS-om, a preto sa choroba v Rusku rozšírila po útoku biologickými zbraňami. Le Penová súhlasila, že Rusi sa stali obeťou "novej studenej vojny vedenej EÚ proti Rusku". Aymeric Chauprade, jej zahranično-politický poradca, ruskému obecenstvu prisľúbil, že ak sa Front National dostane k moci, Európsku úniu zničí."

"Láska naplno prepukla v lete 2013. Putin vyznamenal Agalarova pred súťažou Miss Universe Radom cti. V deň, keď sa Trump zamýšľal na tým, či sa Putin nestane jeho "najlepším priateľom", sa po chodbách ruského parlamentu pohybovala Le Penová. V nadchádzajúcich rokoch sa Le Penová a Trump navzájom podporia v úsilí získať prezidentský úrad. Ich návšteva Moskvy roku 2013, zdanlivo na tému homosexality a heterosexuality, prehĺbila politickú a finančnú hypotéku dvoch politikov voči Rusku. Koncom roka 2013 a začiatkom roka 2014 Marine Le Penová, ako aj jej otec Jean-Marie Le Pen, zakladateľ strany, oznámili, že Front National je financovaný Ruskom. Finančnú transakciu medzi Ruskom a Front National sprostredkoval Aymeric Chauprade, ktorému ako odmenu za vybavenie pôžičky ruskej banky pre Jean-Marie Le Pena požičali 400 tisíc eur."

"Rovnako ako to kedysi bolo oficiálnou sovietskou politikou, aj ruskou oficiálnou politikou sa stalo datovať začiatok druhej svetovej vojny rokom 1941, nie rokom 1939. Rok 1941 je okamihom ruskej nevinnosti, musíme si však odmyslieť, že Sovietsky zväz vstúpil do tohto konfliktu do roku 1939 ako spojenec nacistického Nemecka a že v rokoch 1939-1941 na ním okupovaných územiach uskutočňoval politiku, ktorá sa veľmi neodlišovala od politiky nacistov. Nie tak dávno- roku 2010- bol Putin ochotný hovoriť s predsedom poľskej vlády o katynskej masakrre, najznámenšom sovietskom zločine obdobia druhej svetovej vojny. Do roku 2014 sa jeho prístup diametrálne zmenil. Putin ahistoricky obhajoval Molotovov-Ribbentropov pakt z roku 1939 ako prostú dohodu o neútočení, čo znamenalo návrat k sovietskej tradícii, o ktorej si už všetci mysleli, že je prekonaná. Ak "Sovietsky zväz nechcel bojovať", ako roku 2014 vyhlásil Putin, prečo potom sovietska armáda prepadla roku 1939 Poľsko a zajala poľských dôstojníkov a prečo ich o rok neskôr sovietska tajná služba v Katyni povraždila? Roku 2014 Rusko prijalo zákon, ktorým trestá výroky, že Sovietsky zväz zaútočil na Poľsko, okupoval pobaltské štáty, alebo sa v rokoch 1939-1941 dopustil vojnových zločinov. Ruský najvyšší súd neskôr potvrdil, že ruskí občania môžu byť stíhaní aj za preposielanie správ obsahujúcich základné fakty ruských dejín na sociálnych sieťach."

Nuž mohla by som donekonečna pridávať viac a viac citátov z tejto knihy, ale to by som asi nakoniec prepísala celú. Timothy Snyder napísal naozaj výbornú knihu, ktorá krásne mapuje ruský vplyv na mnohé štáty sveta. Je až neuveriteľné ako mnohí ľudia tejto ruskej prepagande prepadli a stále jej veria a šíria ju, mnohí zrejme ani sami nevediac, čo vlastne robia. Táto kniha by mala byť povinné čítanie, aj pre tých, ktorí sú zdatnejší v histórii a majú prehľad, ale aj pre tých, ktorí dokážu slepo veriť svojím "neomylným lídrom".

Kniha, pri ktorej som sa musel 3x ubezpečiť, kedy bola prvýkrát vydaná. V roku 2018. Snyder veľa vysvetľuje prečo sa dnes (2022) deje to, čo sa deje, ako ruskí trollovia ovplyvnili americké voľby aj brexit a prečo bývalému impériu tak vyhovuje destabilizácia Ukrajiny. Snyder popisuje aj nacistický koncept ríše Eurázia, ktorí si Rusi adaptovali a ak si ju želajú obnoviť, museli začať Ukrajinou. Zaujímavým je aj koncept politiky strategického relativizmu, čo v praxi znamená, vyvážať problémy a oslabovať silnejších. Jej typickým prejavom je skrytá alebo otvorená podpora akéhokoľvek separatizmu a rozdrobovania a oslabovanie demokracie propagandou.

Vynikajúca analýza súčasnej ruskej politiky a jej konfrontácia so západom. Využívanie hybridných operácií a dezinformácií s cieľom dosiahnuť stav v mysliach ľudí, že klamú všetci a pravda je nejasná. Kniha dobre poslúži na objasnenie príčin súčasnej vojny na Ukrajine.