Kníhkupec z Kábulu
Originálny názov: Bokhandleren i Kabul
(2002)
Åsne Seierstad 
Všetky obaly
#afghánistán
#islam
#nórska literatúra
#prekliati reportéri
#reportáže
#režim
#skutočné príbehy
#taliban
#vzťahy
#život
#život rodiny
O čom je kniha Kníhkupec z Kábulu?
Åsne Seierstad strávila štyri mesiace v afganskej rodine a splynula so životom obyčajných obyvateľov Kábulu, aby ukázala, ako vplývajú turbulentné časy na bežný život. Jej pohľad na každodennosť rodiny je unikátnym svedectvom... (Založil/a: icekafe)
(Zobraziť viac 
)
)
Štatistiky
Vydanie
Kniha (1)
Komentáre
Neuveriteľne... neuveritelne... neuveritelne... Ťažko vysvetlit, ťažko pochopiť. Kniha velmi putavo napisana, clovek sa pri citani citi akoby skutocne sedel na dlážke a vsade videl vsadepritomny piesok...pohlad do uplne inej kultury ako je nasa, najma pre zenu narocne citanie... Neustale som ďakovala, ze som sa narodila tam, kde som sa narodila...
“Provokovalo ma zakaždým to isté - spôsob, akým muži zaobchádzali so ženami. Mužská nadradenosť bola do nich natoľko vštepená, že ju nikto nespochybňoval. Pri rozhovoroch mnohým prichodilo úplne samozrejmé, že ženy sú hlúpejšie ako muži, majú menší mozog a nedokážu myslieť ako muži.”
.
Åsne Seierstad strávila 4 mesiace v rodine Sultána Chána - obchodníka s knihami z Kábulu. Stala sa hosťom zo západu, ktorý mal prístup k ženám i mužom. Sledovala ich tradície a zvyky a dokázala preniknúť pod povrchnú fasádu, za ktorou sa ukrýva skutočný život ľudí v Afganistane.
.
Po Kníhkupcovi z Kábulu som nemohla spávať - a to doslova. Neustále som sa v noci prehadzovala a premýšľala nad tým, či je život žien jednoduchší, ak za nich rozhoduje niekto iný. Ako vôbec dokážu tieto ženy potlačiť svoje pocity, túžby a záujmy? Bolo mi z toho smutno. Smuto a zle zároveň.
.
Autorka knihy nám prináša pohľad do jednej z mnohých, navzájom si podobných, rodín. Ukazuje nám život jednotlivých členov a dva svety, ktoré sú úplne odlišné - svet mužov (s možnosťou vzdelávať sa, vyberať si v živote, záľubách, láske a všetkom ostatnom) a svet žien (ticho túžiacich po vzdelaní, trpiacich a slúžiacich ostatným, bez možnosti na vlastný názor a akýkoľvek druh šťastia). Aj v rodine Sultána Chána sú tieto veci skutočnosťou - Sultán vedie rodinu tvrdou rukou a rozhoduje o všetkom.
.
Hoci bola kniha veľmi zaujímavá, bola aj značne nepríjemnou a trochu zmätočnou. Pri príbehoch, nech boli akokoľvek zaujímavé, mi chýbalo vymedzenie toho, ktoré situácie zažila autorka priamo a ktoré jej boli sprostredkované. Zároveň by som uvítala jej osobný pohľad na problémové situácie, keďže môžeme predpokladať, že sa do veci rozumie trochu viac, než bežný čitateľ.
.
Ak však odhliadnem od týchto drobností, kniha bola dobrým (i keď smutným) rozšírením si kultúrnych a sociálnych obzorov.
.
Åsne Seierstad strávila 4 mesiace v rodine Sultána Chána - obchodníka s knihami z Kábulu. Stala sa hosťom zo západu, ktorý mal prístup k ženám i mužom. Sledovala ich tradície a zvyky a dokázala preniknúť pod povrchnú fasádu, za ktorou sa ukrýva skutočný život ľudí v Afganistane.
.
Po Kníhkupcovi z Kábulu som nemohla spávať - a to doslova. Neustále som sa v noci prehadzovala a premýšľala nad tým, či je život žien jednoduchší, ak za nich rozhoduje niekto iný. Ako vôbec dokážu tieto ženy potlačiť svoje pocity, túžby a záujmy? Bolo mi z toho smutno. Smuto a zle zároveň.
.
Autorka knihy nám prináša pohľad do jednej z mnohých, navzájom si podobných, rodín. Ukazuje nám život jednotlivých členov a dva svety, ktoré sú úplne odlišné - svet mužov (s možnosťou vzdelávať sa, vyberať si v živote, záľubách, láske a všetkom ostatnom) a svet žien (ticho túžiacich po vzdelaní, trpiacich a slúžiacich ostatným, bez možnosti na vlastný názor a akýkoľvek druh šťastia). Aj v rodine Sultána Chána sú tieto veci skutočnosťou - Sultán vedie rodinu tvrdou rukou a rozhoduje o všetkom.
.
Hoci bola kniha veľmi zaujímavá, bola aj značne nepríjemnou a trochu zmätočnou. Pri príbehoch, nech boli akokoľvek zaujímavé, mi chýbalo vymedzenie toho, ktoré situácie zažila autorka priamo a ktoré jej boli sprostredkované. Zároveň by som uvítala jej osobný pohľad na problémové situácie, keďže môžeme predpokladať, že sa do veci rozumie trochu viac, než bežný čitateľ.
.
Ak však odhliadnem od týchto drobností, kniha bola dobrým (i keď smutným) rozšírením si kultúrnych a sociálnych obzorov.
Po knihe o Andersovi Breivikovi som si povedala, že po autorke ešte určite siahnem. Jej štýl je perfektný. Bola som zvedavá na ostatné jej knihy a práve Kníhkupec z Kábulu je jej najznámejšie dielo.
Åsne bolo umožnené pobývať v rodine kníhkupca niekoľko mesiacov. Sultán Chán(ako ho Åsne pomenovala, chrániac tak skutočnú identitu podnikateľa a jeho rodiny)ako rešpektovaná hlava rodiny,rozhodoval o každom a všetci bez výnimky ho poslúchali. Matka, sestry, bratia, synovci...Ako najstaršiemu chlapcovi sa mu dostalo všetkého, najmä vzdelania, aj keď boli chudobní. Hneď v úvode som dostala pomyselnú facku. Epizóda,kde sa Sultán (myslím, že už bol 50tnik)rozhodol vziať si ako druhú manželku 16-ročnú príbuznú. Jeho dovtedy jediná manželka musela s pokorou prijať mladú ženu, prenechať jej miesto nielen v spálni,ale napriek nesúhlasu rodiny s druhou svadbou,potupu "starej" manželky zavŕšil tým, že im osobne musela navliecť zásnubné prestene. Lebo Sultán to tak chcel. Už tu,a to bolo vskutku v úvode príbehu Chánovcov,bolo jasné ako sú vnímané ženy v Afganistane. Vďaka Åsne sme mali možnosť nahliadnuť do života každého člena rodiny-v značnej miere ovplyvnený Sultánovými príkazmi a rozhodnutiami. Ženy to mali\majú naozaj ťažké,no ani chlap, ktorý nemal to šťastie, že sa narodil ako prvorodený, nič nevyhral. Neviem do akej miery autorka sprostredkovala skutočné pocity postáv a koľko toho si domyslela,ale podala celý príbeh perfektne. Po každej kapitole som si vravela...JE TOTO MOŽNÉ V 21. STOROČÍ?
Ženy ako slúžky, zahalené, podriaďujúce sa každému, najmä tie mladé. V závere príbehu sa mi až vlasy dupkom stavali, čo všetko pretrpela Lejla, Sultánova najmladšia sestra.
V úplnom závere knihy Michal Hvorecký šokuje!V afgánskom kníhkupectve majiteľov syn pil kofolu! Poznal bryndzové halušky, lokše a pivo! Milovník československého dizajnu a kuchyne sa nájde asi všade XD
Åsne bolo umožnené pobývať v rodine kníhkupca niekoľko mesiacov. Sultán Chán(ako ho Åsne pomenovala, chrániac tak skutočnú identitu podnikateľa a jeho rodiny)ako rešpektovaná hlava rodiny,rozhodoval o každom a všetci bez výnimky ho poslúchali. Matka, sestry, bratia, synovci...Ako najstaršiemu chlapcovi sa mu dostalo všetkého, najmä vzdelania, aj keď boli chudobní. Hneď v úvode som dostala pomyselnú facku. Epizóda,kde sa Sultán (myslím, že už bol 50tnik)rozhodol vziať si ako druhú manželku 16-ročnú príbuznú. Jeho dovtedy jediná manželka musela s pokorou prijať mladú ženu, prenechať jej miesto nielen v spálni,ale napriek nesúhlasu rodiny s druhou svadbou,potupu "starej" manželky zavŕšil tým, že im osobne musela navliecť zásnubné prestene. Lebo Sultán to tak chcel. Už tu,a to bolo vskutku v úvode príbehu Chánovcov,bolo jasné ako sú vnímané ženy v Afganistane. Vďaka Åsne sme mali možnosť nahliadnuť do života každého člena rodiny-v značnej miere ovplyvnený Sultánovými príkazmi a rozhodnutiami. Ženy to mali\majú naozaj ťažké,no ani chlap, ktorý nemal to šťastie, že sa narodil ako prvorodený, nič nevyhral. Neviem do akej miery autorka sprostredkovala skutočné pocity postáv a koľko toho si domyslela,ale podala celý príbeh perfektne. Po každej kapitole som si vravela...JE TOTO MOŽNÉ V 21. STOROČÍ?
Ženy ako slúžky, zahalené, podriaďujúce sa každému, najmä tie mladé. V závere príbehu sa mi až vlasy dupkom stavali, čo všetko pretrpela Lejla, Sultánova najmladšia sestra.
V úplnom závere knihy Michal Hvorecký šokuje!V afgánskom kníhkupectve majiteľov syn pil kofolu! Poznal bryndzové halušky, lokše a pivo! Milovník československého dizajnu a kuchyne sa nájde asi všade XD
"Prečo som sa narodil ako Afganec? Nenávidím to tu!"
Akoby som čítala Orwellov román 1984, ibaže toto je realita dnešného Afganistanu. Krajina v ktorej štátna moc bola nástrojom ideologickej kontroly, nie služby občanom. Absurdné a ideologicky zvrátené ministerstvá ako Ministerstvo pre potláčanie neresti a podporu cnosti, Ministerstvo pre zakázané knihy či Ministerstvo na kontrolu zábavy...
Autorka Åsne Seierstad žila niekoľko mesiacov v dome afganskej rodiny po páde Talibanu, aby nám čitateľom mohla opísať skutočné udalosti a vnútorný pohľad na každodenný život v kábulskej rodine, kde vládne prísna hierarchia a tradície. V knihe opisuje príbehy jednotlivých členov rodiny, najmä žien, ktoré sú napriek ukončeniu vlády Talibanu stále väznené vo svete prísnych tradícií a patriarchátu. Kníhkupec Sultán Chán, ktorý ju vpustil do života svojej rodiny, je plný protikladov. Na jednej strane pôsobí ako vzdelaný, odvážny a zanietený muž, na druhej strane ako tvrdý, sebecký a patriarchálny despota vo vlastnej rodine. Bojuje za slobodu slova, ale nepraktizuje slobodu vo vlastnom dome – akoby si neuvedomoval vlastné pokrytectvo. Autorka touto postavou vystihla celú krajinu, ktorá má v sebe bohatú kultúru a intelekt, ale je uväznená v tradíciách a neslobode. Jeden z jeho synov, Mansúr premýšľa že by chcel žiť inak, cíti, že svet a život by mohol byť iný, no nevie/nemôže sa vzoprieť otcovej autorite. Na rozdiel od žien má technicky viac slobody, no nevie s ňou naložiť a svoju vnútornú nespokojnosť prejavuje v hneve, lenivosti a úniku z reality.
A nakoniec jeho mladšia sestra Leila, inteligentná a túžiaca po vzdelaní a samostatnosti, sa musí starať o celú domácnosť a zvyšných členov rodiny. Svoj život vníma ako povinnosť, nie príležitosť. Uvedomuje si, že jej schopnosti a sny nikdy nebudú naplnené, pretože sa narodila ako žena v krajine, kde tradícia potláča slobodu.
„Leila vedela, že je pre svoju rodinu neviditeľná – až na chvíle, keď niečo neurobila správne. Túžila po vedomostiach, no miesto kníh jej do rúk vkladali metlu a hrniec.“
Kniha ma veľmi zasiahla. Je písaná pútavo, ale zároveň drsne – nevyhýba sa nepríjemným pravdám. Ukazuje, že aj po skončení vojny môžu ľudia žiť v neslobode, najmä ženy. Je to silná výpoveď o krajine, kde je sloboda ešte stále len snom. Po prečítaní ďalšej výborne napísanej knihy z vydavateľstva Absynt sa pozerám na svet inými očami.
Odporúčam ju každému, kto chce pochopiť svet za hranicami pohodlia.
Akoby som čítala Orwellov román 1984, ibaže toto je realita dnešného Afganistanu. Krajina v ktorej štátna moc bola nástrojom ideologickej kontroly, nie služby občanom. Absurdné a ideologicky zvrátené ministerstvá ako Ministerstvo pre potláčanie neresti a podporu cnosti, Ministerstvo pre zakázané knihy či Ministerstvo na kontrolu zábavy...
Autorka Åsne Seierstad žila niekoľko mesiacov v dome afganskej rodiny po páde Talibanu, aby nám čitateľom mohla opísať skutočné udalosti a vnútorný pohľad na každodenný život v kábulskej rodine, kde vládne prísna hierarchia a tradície. V knihe opisuje príbehy jednotlivých členov rodiny, najmä žien, ktoré sú napriek ukončeniu vlády Talibanu stále väznené vo svete prísnych tradícií a patriarchátu. Kníhkupec Sultán Chán, ktorý ju vpustil do života svojej rodiny, je plný protikladov. Na jednej strane pôsobí ako vzdelaný, odvážny a zanietený muž, na druhej strane ako tvrdý, sebecký a patriarchálny despota vo vlastnej rodine. Bojuje za slobodu slova, ale nepraktizuje slobodu vo vlastnom dome – akoby si neuvedomoval vlastné pokrytectvo. Autorka touto postavou vystihla celú krajinu, ktorá má v sebe bohatú kultúru a intelekt, ale je uväznená v tradíciách a neslobode. Jeden z jeho synov, Mansúr premýšľa že by chcel žiť inak, cíti, že svet a život by mohol byť iný, no nevie/nemôže sa vzoprieť otcovej autorite. Na rozdiel od žien má technicky viac slobody, no nevie s ňou naložiť a svoju vnútornú nespokojnosť prejavuje v hneve, lenivosti a úniku z reality.
A nakoniec jeho mladšia sestra Leila, inteligentná a túžiaca po vzdelaní a samostatnosti, sa musí starať o celú domácnosť a zvyšných členov rodiny. Svoj život vníma ako povinnosť, nie príležitosť. Uvedomuje si, že jej schopnosti a sny nikdy nebudú naplnené, pretože sa narodila ako žena v krajine, kde tradícia potláča slobodu.
„Leila vedela, že je pre svoju rodinu neviditeľná – až na chvíle, keď niečo neurobila správne. Túžila po vedomostiach, no miesto kníh jej do rúk vkladali metlu a hrniec.“
Kniha ma veľmi zasiahla. Je písaná pútavo, ale zároveň drsne – nevyhýba sa nepríjemným pravdám. Ukazuje, že aj po skončení vojny môžu ľudia žiť v neslobode, najmä ženy. Je to silná výpoveď o krajine, kde je sloboda ešte stále len snom. Po prečítaní ďalšej výborne napísanej knihy z vydavateľstva Absynt sa pozerám na svet inými očami.
Odporúčam ju každému, kto chce pochopiť svet za hranicami pohodlia.
