Kriedové správy

Pokiaľ ste nečítali nič od Kinga, pravdepodobne nebudete vidieť na obsadení, prostredí a niektorých scénach Kriedových správ nič nezvyčajné. Pokiaľ ste čítali minimálne To, psychologický jav so sexi francúzskym názvom déja - vu sa stane na pár dní vaším verným spoločníkom. Samozrejme akceptujem, že na svete existujú milióny kníh a námety sa zákonite v niektorých musia opakovať, rovnako ani netvrdím, že King má patent na originalitu - ale čo sa týka Kriedových správ, na jednu 350 stranovú knihu bolo tých náhod akosi priveľa. 
Autorka sa snažila o spletitý dej, v ktorom začnú veci postupne dávať zmysel a jednotlivé fakty do seba pekne zapadnú. Ony tie fakty do seba aj zapadli, ale bolo im treba pomôcť kladivom. Sledujeme Eddieho, ako sa snaží dopátrať pravdy, no namiesto toho, aby spomínaná pravda nejak logicky vyplynula z novozistených okolností, väčšinou sa Eddiemu len nad hlavou rozsvieti tá pomyselná úsporná žiarovka a zrazu mu je všetko jasné. 
Ak nečítate Kinga, nebude vám vadiť nedostatok mrazivej atmosféry, ak nečítate Fitzeka, odpustíte jej aj vlažné vyvrcholenie, a ak nečítate podobné trilery vôbec, môžu byť pre vás Kriedové správy dobrou voľbou na rozbeh. Berte ju ako drsnejšiu oddychovku, neklaďte priveľa otázok a nebudete rozčarovaní primálom odpovedí. 

Z tejto knihy mám zmiešané pocity. Kompozičný postup bol paralelný, no príbeh začínal retrospektívou. Po celý čas sa striedala prítomnosť s minulosťou, čo bolo fajn a budovalo to napätie, no vadilo mi, že sprvu sa zdanlivo nič nedialo. Až niekde za polovicou knihy sme sa dozvedeli, koho to v minulosti vlastne zavraždili a prečo je to pre hlavnú postavu také dôležité.

Autorke trvalo veľmi dlho, kým dala veci do pohybu. Príbeh bol ohybný a mal mnoho vrstiev. Kým čitateľa uviedla do všetkých okolností a obozrejmila nás so základnými udalosťami, začala som sa poriadne nudiť. Neskôr sa ale zápletka poriadne zauzlila. Tým, že bolo v knižke toľko záhadných udalostí si ale autorka skôr uškodila ako pomohla. Z niektorých sa totiž v závere vymotala dosť nešikovne. Chcem tým povedať, že vôbec nesúviseli s hlavnou vraždou a mali úplne obyčajné, občas až banálne príčiny a vysvetlenia.

Počas čítania som mala celý čas pocit, že na konci nás čaká niečo veľkolepé, ale nebolo ťažké uhádnuť, kto je vrahom mladej dievčiny ani to, kto kreslil záhadné kriedové panáčiky, aj keď verím, že mnohých páchateľ prekvapí. Hoci sa tento triler hrá s mysľou čitateľa, nakoniec nám ponúka celkom očividné vysvetlenie, ktoré ma dosť sklamalo.

Čo sa však musí autorke nechať je desivá atmosféra. Počas čítania poslednej kapitoly som sa takmer povracala. Zanechala vo mne neskutočne nepríjemné pocity a ani zvyšok knihy sa im nedokázal vyrovnať.

Čo sa týka hlavnej postavy, Ed bol veľmi nevýrazný a ja som si k nemu nevedela vybudovať vzťah. Nepáčili sa mi ani nočné desy, ktoré mával. Okrem toho, že miatli čitateľa, nemali v knihe žiadnu inú úlohu a pôsobili tam nepatrične. Boli by sa hodili skôr do paranormálneho hororu, než psychologického trileru. Napriek tomu uznávam, že Ed bol dobrým rozprávačom a príbeh bol jeho očami podaný pútavo. Prečítala som ho za jeden večer a niekde za polovicou už bolo ťažké odtrhnúť sa od neho.

Príbeh o tom, že všetci máme nejaké tajomstvá a akcia môže vyvolať aj neočakávanú reakciu. Prelínanie minulosti a prítomnosti neustále drží v napätí a postupne odhaľuje skutočnú pravdu. Ako seriál s otvoreným koncom. Jediný problém bol, že som mala chuť preskočiť kapitolu aby som sa dozvedela viac.

Milujem detektívky a krimi knihy. Na túto knihu som sa veľmi tešila a milo ma prekvapila. Páčilo sa mi na nej prelínanie minulosti a súčastnosti. Počas čítania som bola neustále v napätí a očakávaní kto je vrahom. Jediné čo by som tejto knihe chcela vytknúť je na mňa trochu prehnaný záver. To sa mi zdalo trochu cez čiaru inak knihu odporúčam. Nemusela som sa pri nej nútiť do čítania a všetko išlo tak nejak samo.