Donbas
Svadobný apartmán v hoteli Vojna
Všetky obaly
#boj
#boj o prežitie
#boje
#bojiská
#chudoba
#destabilizácia
#domobrana
#donbas
#hybridná vojna
#korupcia
#manipulácia
(Zobraziť viac 
)
#novorusko
#obrana krajiny
#oligarchovia
#ozbrojené konflikty
#ozbrojené sily
#politici
#realita
#reportáže
#rusko
#separatizmus
#smrť
#streľba
#ukrajina
#úplatky
#vojaci
#vojenské konflikty
#vojenstvo
#vojna
#vojny
#vraždy
#zbrane
#zlo
(Skryť viac 
)
O čom je kniha Donbas?
Autorská reportážna kniha o svete na oboch stranách frontovej línie Donbasu."Pravda býva často menej uveriteľná než fikcia, pretože vymyslený príbeh sa musí riadiť pravidlom pravdepodobnosti, kým ten pravdivý nie." Táto poučka amerického spisovateľa Marka Twaina platí do bodky pre knihu pôvodných reportáží, ktorej autorom je Tomáš Forró. Je plná neuveriteľných, ale pravdivých príbehov, ktoré prežili - a naďalej prežívajú - ľudia v ukrajinskom Donbase, spustošenom vojnou.
Tomáš Forró dokázal to, čo sa žiadnemu inému novinárovi nepodarilo: získal si dôveru ľudí z oboch bojujúcich strán, ktorí ho vzali k sebe, do zákopov aj do bytov, kde s nimi prežíval bombardovanie a kde mu rozprávali svoje osudy. (Založil/a: icekafe)
(Zobraziť viac )
)
Štatistiky
Vydanie
Kniha (1)
Komentáre
"Netreba dodávať, že spätosť minulosti oboch krajín má spoločného menovateľa: Rusko. Iróniou fungovania Sovietkäho zväzu je fakt, že hoci koncepcia etnofederalizmu vznikala práve v moskovskom Kremli, na Rusko nebola nikdy aplikovaná, práve naopak. Oficiálne bolo Rusko len jednou z pätnástich sovietskych republík a žil v nej najväčší národ celého impéria, Rusov však pri prenikaní ich vplyvu na ostatné národy nikto obmedzovať nesmel.
Etnofederalizmus mal totiž udržiavať v šachu len ambície ostatných národov. Na šírenie ruskej kultúrnej nadvlády v celom Sovietskom zväze sa už zjavne nevzťahoval. Podstata oboch koncepcií sa pritom navzájom vylučuje: rusifikácia presadzuje fyzickú a kuktúrnu nadvládu jedného etnika, zatiaľ čo etnofederalizmus predpokladá mnohonárodnú rovnováhu založenú na vyvažovaní sily či počestnosti konkrétnych národov.
Je to len dôkaz, že etnofederalizmus nebol vznešenou ideou bratstva medzi národmi, ako tvrdila komunistická propaganda, ale len jedným z nástrojov censtrálnej moci. K tým ďalším patrilo, naopak, osídľovanie všetkých ostatných etník ruským obyvateľstvom, viac či menej násilné zavádzanie ruského jazyka a indoktrinácia ruskou kultúrou."
"Východ Ukrajiny sa však ruskému vplyvu napokon podvolil- na tomto území bol totiž onen vplyv neporovnateľne brutálnejší a Stalinov hladomor v 20. a 30.rokoch, čistky a deportácie si vyžiadali milióny obetí etnických Ukrajincov. Práve na Donbas prišli po nich státisíce Rusov, ktorí začali toto územie osídlovať."
"Po stretnutiach s množstvom bojovníkov zo strednej a západnej Európy prichádzam k záveru, že väčšinu z nich sem priviedla frustrácia zo životných zlyhaní doma, zmiešaná so silným vplyvom konšpiračných teŕií, dezinformácií a ruskej propagandy. Drvivá časť z nich žila doma z rôznych dôvodov na okraji spoločnosti, mnohí z nich veria v tie najabsurdnejšie sprisahania. Kaukaz je presvedčený, že nás zabíjajú chcemtrails, jeho kolegovia poznajú i najmenšie podrobnosti o svetovom sprisahaní Sorosa, židov či dokonca mimozemšťanov. Za všetky prírodné a letecké tragédie posledných rokov na svete je zodpovedná CIA.
Po rozhovoroch s nimi sa ukazuje, že už doma sa cítili najistejšie v paralelných vesmíroch dezinformácií a konšpirácií. Keď sa ich pýtam na názory a motivácie z čias pred vojnou, je čoraz jasnejšie, že v bohatej, vzdelanej a kriticky zmýšľajúcej Európe existuje subkultúra prehliadaných, neprispôsobivých obyvateľov, ktorí žijú v alternatívnej realite. Svet okolo seba vysvetľujú podľa zákonov vlastnej uzavretej sociálnej bubliny."
Vynikajúca kniha, ktorá opisuje vojnu na Donbase v rokoch 2014-2018. Tomáš Forró má môj obdiv za odvahu, že podstúpil, čo podstúpil, aby nám pomohol objasniť začiatok tohto konfliktu z oboch strán. Určite odporúčam.
Etnofederalizmus mal totiž udržiavať v šachu len ambície ostatných národov. Na šírenie ruskej kultúrnej nadvlády v celom Sovietskom zväze sa už zjavne nevzťahoval. Podstata oboch koncepcií sa pritom navzájom vylučuje: rusifikácia presadzuje fyzickú a kuktúrnu nadvládu jedného etnika, zatiaľ čo etnofederalizmus predpokladá mnohonárodnú rovnováhu založenú na vyvažovaní sily či počestnosti konkrétnych národov.
Je to len dôkaz, že etnofederalizmus nebol vznešenou ideou bratstva medzi národmi, ako tvrdila komunistická propaganda, ale len jedným z nástrojov censtrálnej moci. K tým ďalším patrilo, naopak, osídľovanie všetkých ostatných etník ruským obyvateľstvom, viac či menej násilné zavádzanie ruského jazyka a indoktrinácia ruskou kultúrou."
"Východ Ukrajiny sa však ruskému vplyvu napokon podvolil- na tomto území bol totiž onen vplyv neporovnateľne brutálnejší a Stalinov hladomor v 20. a 30.rokoch, čistky a deportácie si vyžiadali milióny obetí etnických Ukrajincov. Práve na Donbas prišli po nich státisíce Rusov, ktorí začali toto územie osídlovať."
"Po stretnutiach s množstvom bojovníkov zo strednej a západnej Európy prichádzam k záveru, že väčšinu z nich sem priviedla frustrácia zo životných zlyhaní doma, zmiešaná so silným vplyvom konšpiračných teŕií, dezinformácií a ruskej propagandy. Drvivá časť z nich žila doma z rôznych dôvodov na okraji spoločnosti, mnohí z nich veria v tie najabsurdnejšie sprisahania. Kaukaz je presvedčený, že nás zabíjajú chcemtrails, jeho kolegovia poznajú i najmenšie podrobnosti o svetovom sprisahaní Sorosa, židov či dokonca mimozemšťanov. Za všetky prírodné a letecké tragédie posledných rokov na svete je zodpovedná CIA.
Po rozhovoroch s nimi sa ukazuje, že už doma sa cítili najistejšie v paralelných vesmíroch dezinformácií a konšpirácií. Keď sa ich pýtam na názory a motivácie z čias pred vojnou, je čoraz jasnejšie, že v bohatej, vzdelanej a kriticky zmýšľajúcej Európe existuje subkultúra prehliadaných, neprispôsobivých obyvateľov, ktorí žijú v alternatívnej realite. Svet okolo seba vysvetľujú podľa zákonov vlastnej uzavretej sociálnej bubliny."
Vynikajúca kniha, ktorá opisuje vojnu na Donbase v rokoch 2014-2018. Tomáš Forró má môj obdiv za odvahu, že podstúpil, čo podstúpil, aby nám pomohol objasniť začiatok tohto konfliktu z oboch strán. Určite odporúčam.
Hovorí sa, že koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom (samozrejme, nie na takej úrovni ako naša ministerka kultúry – musela som). Keď totiž viete rozmýšľať v danom jazyku, dokážete svet vidieť ich očami. Alebo môžete na istý čas ísť žiť do tej krajiny, rozprávať sa s ľuďmi a snažiť sa ich pochopiť. To druhé spravil Tomáš Forró, keď išiel do donbackej oblasti, kde dávno pred vypuknutím vojny bola nepriaznivá situácia, aby napísal reportáž a pochopil, čo mohlo viesť k vojnovej situácii.
38 % obyvateľov na tomto území tvoria etnickí Rusi, 57 % Ukrajinci. Niektorí sú proruskí, ktorí by chceli komunizmus, a druhí proukrajinskí a chcú EÚ a Západ. Medzi týmito dvomi etnickými skupinami vznikol konflikt, keď sa začali objavovať dezinformačné kampane, ktoré šírili falošné správy o vraždení rusky hovoriaceho obyvateľstva Ukrajincami. A tak sa začali nepokoje. Ukazuje sa, aké je dôležité rozvíjanie kritického myslenia, aby niektorí ľudia neboli takí ovplyvniteľní. Sama žijem od narodenia v dvojjazyčnom prostredí, mám dva materinské jazyky a nedokážem si predstaviť, že by medzi týmito etnikami vznikla pre dezinformácie vojna.
Tomáš Forró píše, ako na začiatku tvorili dobrovoľníkov ovplyvniteľní ľudia, kriminálnici, drogovo závislí, trestanci a mladí chlapci – všetci, ktorí so zbraňou v ruke mohli mať pocit, že konečne niečo znamenajú. Autor vyspovedal viacero ľudí s rôznymi názormi. Pri niektorých častiach som cítila zhrozenie, inde zhnusenie a napokon aj sklamanie, ale v konečnom dôsledku som rada, že som sa dozvedela, ako to na východe Ukrajiny funguje a čo viedlo k súčasnej situácii.
Opäť musím pochváliť, ako autor nezostal pri čierno-bielom videní, ale na záver sa pozrel na veci z oboch strán, a prehodnocoval svoj postoj z doby, keď na Donbas odchádzal.
Knihu odporúčam každému, kto chce o tomto konflikte vedieť viac, aby mu mohol lepšie porozumieť, a hlavne si chce rozšíriť obzory.
38 % obyvateľov na tomto území tvoria etnickí Rusi, 57 % Ukrajinci. Niektorí sú proruskí, ktorí by chceli komunizmus, a druhí proukrajinskí a chcú EÚ a Západ. Medzi týmito dvomi etnickými skupinami vznikol konflikt, keď sa začali objavovať dezinformačné kampane, ktoré šírili falošné správy o vraždení rusky hovoriaceho obyvateľstva Ukrajincami. A tak sa začali nepokoje. Ukazuje sa, aké je dôležité rozvíjanie kritického myslenia, aby niektorí ľudia neboli takí ovplyvniteľní. Sama žijem od narodenia v dvojjazyčnom prostredí, mám dva materinské jazyky a nedokážem si predstaviť, že by medzi týmito etnikami vznikla pre dezinformácie vojna.
Tomáš Forró píše, ako na začiatku tvorili dobrovoľníkov ovplyvniteľní ľudia, kriminálnici, drogovo závislí, trestanci a mladí chlapci – všetci, ktorí so zbraňou v ruke mohli mať pocit, že konečne niečo znamenajú. Autor vyspovedal viacero ľudí s rôznymi názormi. Pri niektorých častiach som cítila zhrozenie, inde zhnusenie a napokon aj sklamanie, ale v konečnom dôsledku som rada, že som sa dozvedela, ako to na východe Ukrajiny funguje a čo viedlo k súčasnej situácii.
Opäť musím pochváliť, ako autor nezostal pri čierno-bielom videní, ale na záver sa pozrel na veci z oboch strán, a prehodnocoval svoj postoj z doby, keď na Donbas odchádzal.
Knihu odporúčam každému, kto chce o tomto konflikte vedieť viac, aby mu mohol lepšie porozumieť, a hlavne si chce rozšíriť obzory.
Uzavřený_účet_122205
15. 3. 2022
Obsahuje spoiler 
Putin anexiu Donbasu nikdy nemal v pláne. Cieľom skrytej ruskej intervencie mala byť len destabilizácia regiónu a kolaps ukrajinskej administratívy. Takzvaní kurátori prišli, vycvičili proruských dobrovoľníkov a odišli naspäť do Ruska. Jedných oligarchov nahradili druhí, z pašerákov sa stali politici, bábková vláda. Žiaľ obyvatelia Donbasu sú vďaka nesformovanej vlastnej identite výnimočne náchylní na manipulácie a pokusy o ich mobilizáciu cynickými politikmi. Forró píše, že „Ukrajinu nikto neťahal na západ, bola tu však moc, ktorá ju neustále ťahala na východ.“ Po udalostiach od 24.2.2022 táto veta platí aj v prítomnom čase.
Putin anexiu Donbasu nikdy nemal v pláne. Cieľom skrytej ruskej intervencie mala byť len destabilizácia regiónu a kolaps ukrajinskej administratívy. Takzvaní kurátori prišli, vycvičili proruských dobrovoľníkov a odišli naspäť do Ruska. Jedných oligarchov nahradili druhí, z pašerákov sa stali politici, bábková vláda. Žiaľ obyvatelia Donbasu sú vďaka nesformovanej vlastnej identite výnimočne náchylní na manipulácie a pokusy o ich mobilizáciu cynickými politikmi. Forró píše, že „Ukrajinu nikto neťahal na západ, bola tu však moc, ktorá ju neustále ťahala na východ.“ Po udalostiach od 24.2.2022 táto veta platí aj v prítomnom čase.
Ku knihe Donbas som sa dostala doslova preto, a budem úprimná, lebo som mala skutočne minimálne vedomosti o tom čo sa deje na Ukrajine, nerozumela som tomu prečo sa tam začínajú boje, strieľa sa a umierajú nevinní ľudia...
Kniha je napísaná skutočne veľmi nestranne, bála som sa totiž, aby som nečítala niečo vyslovene ladené na jednu či na druhú stranu. A v tom ma kniha veľmi upokojila.
Kniha sa dostala ku čitateľom na jar 2019 a teda pred ukrajinskými voľbami...no to čo tam opisuje autor dodá skutočne dobrý pohľad na prostredie, na ľudí a na zmýšľanie ľudí na oboch stranách...Jej úvodné venovanie stojí za zmienenie...
"Matkám, ktoré vychovali vrahov - a ich obete - na oboch stranách frontovej línie."
Je dôležité vedieť čo sa deje vo svete a obdivujem takýchto novinárov, obdivujem ich za to, že napriek takému obrovskému riziku idú do toho a informujú nás. A mať informácie je v dnešnej dobe tak dôležité, no dôležitejšie je mať overené informácie...a to sa znovu potvrdzuje pri tejto knihe!
A na záver ešte citát z knihy....
"Nebadane som stratil mentálny kompas preukazujúci, ktorá zo strán je obeťou konfliktu. Obe sú plné horlivých zomierajúcich vojakov a zúfalých civilov. Obe, zdá sa, upadajú čoraz hlbšie. "