999 Neobyčajné ženy z prvého oficiálneho transportu do Osvienčimu
Všetky obaly
O čom je kniha 999 Neobyčajné ženy z prvého oficiálneho transportu do Osvienčimu?
Dvadsiateho piateho marca 1942 takmer tisíc mladých nevydatých židovských žien a dievčat nastúpilo v Poprade do vlaku. Oblečené v najlepších šatách dôverčivo zakývali na rozlúčku svojim rodičom a vo vidine dobrodružstva odišli do sveta. Prihlásili sa na „prácu“, lebo verili, že si odkrútia pár mesiacov v nejakej továrni a vrátia sa domov. Realita však bola celkom iná – poslali ich rovno do Osvienčimu, kde ich nútili otročiť. Vláda slovenského štátu zaplatila Nemcom 500 ríšskych mariek za každého takto „vysídleného“ Žida alebo Židovku. Z 999 deportovaných žien a dievčat z prvého transportu prežilo len niekoľko.O prvom oficiálnom židovskom transporte do Osvienčimu sa vie len málo, ale tieto skutočnosti sú ešte aj dnes veľmi dôležité. V dobytčiakoch sa netlačili partizáni ani vojnoví zajatci, muži v ňom totiž vôbec neboli. Len necelá tisícka mladých dievčat a žien, ktoré slovenské vládne orgány poslali na takmer istú smrť. Bezmocné a bezvýznamné neboli len pre svoj židovský pôvod, ale aj preto, že to boli ženy.
Heather Dune Macadam, uznávaná autorka z USA, odkrýva ich tragické príbehy založené na rozhovoroch s preživšími, na konzultáciách s historikmi, očitými svedkami a na rozhovoroch s príbuznými prvých žien deportovaných zo Slovenska do Osvienčimu. Jej kniha je dôležitým doplnkom v mozaike literatúry o holokauste a o histórii žien.
Z anglického originálu 999: The Extraordinary Young Women of the First Official Jewish Transport to Auschwitz (Citadel Press, New York 2019) preložila Adriena Richterová. (Založil/a: tanyk_tanicka)
(Zobraziť viac
)
)
Štatistiky
Vydanie
Komentáre
Táto kniha bola ťažšie čítanie. Rôzne osudy žien ktoré sa spolu snažili prežiť tábor. Trošku sa mi miešali postavy ale inak odporúčam
Musím povedať že vďaka tejto knihe som sa dozvedela opäť niečo nové a to už mám čo to prečítaného na túto tématiku. No aj napriek tomu sa mi kniha čítala ťažšie, keďže kniha nie je len o jednej či dvoch postavách ale o ženách a ich rodinách v prvom transporte. Ešte v polke knihy som nevedela o kom presne píše a miešalo sa mi to. Knihu však odporúčam prečítať.







Autorka zhromaždila mnoho informácií zo života dievčat, ktoré sa zúčastnili prvého oficiálneho transportu žien do Osvienčimu. Máme tak možnosť sledovať ich osudy pred odlúčením od rodín, cez hrôzostrašný pobyt v tábore, až po ich cesty domov - ak patrili medzi tie šťastnejšie.
Objavovať nové a nevypovedané svedectvá o Osvienčime je čoraz ťažšie, pretože už uplynulo príliš veľa času. Čo ma však prekvapuje, a zároveň zaráža, najviac, je pocit, že s poslednými očitými svedkami pomaly upadá aj naše povedomie o tomto období. Je smutné, že na jednej strane čítame srdcervúce príbehy o tom, čo všetko boli ľudia schopní prežiť, a zároveň nerobíme nič proti tým, ktorí tvrdia, že holokaust je len výmyslom.