O čom je kniha Program dňa?
Dvadsiateho februára 1933 pozve Hermann Göring, predseda Reichstagu, do svojho zámku dvadsaťštyri najbohatších nemeckých priemyselných magnátov, lebo nacistická strána súrne potrebuje finančné prostriedky na kampaň pred blížiacimi sa voľbami, ktoré chce a potrebuje za každú cenu vyhrať. Pozvaní hostia netušia, aký je hlavný dôvod netradičného stretnutia a čo (a kto okrem Göringa) ich za múrmi zámku čaká. Takto francúzsky spisovateľ Éric Vuillard uvádza čitateľa do pútavého rozprávania o dramatickom období nástupu fašistov k moci, o ich nekalých praktikách pri presadzovaní svojich zámerov, ktoré vyústia do násilného pripojenia Rakúska k Nemecku a získania nadvlády nad česko-moravskou časťou Československa. Éric Vuillard za tento román dostal prestížnu Goncourtovu cenu. (Založil/a:
icekafe)
(Zobraziť viac 
)
Štatistiky
Vydanie
Kniha (1)
Vydavateľstvo (rok): Slovart
- 2018
ISBN: 978-80-556-3379-4
Strán: 112
*
Hoci názov znie celkom neškodne, anotácia ku knihe dáva tušiť, že tých stoosem strán textu nebude jednoduchým čítaním.
Autor si zobral na mušku predvojnové roky a udalosti, ktoré priamo nesú zodpovednosť za spustenie vojnovej mašinérie. A čitateľa posadil priamo do prvého radu…
V knihe sa mihne množstvo historických postáv, niektoré známe, niektoré menej a niektoré pre mňa nové, úplne neznáme.
Vojna bola výnosná a mnohé dnes veľké a popredné nemecké koncerny zbohatli vďaka lacnej pracovnej sile z koncentračných táborov.
Kolko percent knihy je fikcia a koľko sú skutočné historické fakty neviem odhadnúť, ale zdá sa, že autor riadne načrel do historických prameňov. A (nielen) z tohto dôvodu mi chýba v knihe doslov, ktorý by objasnil pozadie vzniku knihy.
*
“Nikdy nespadnete dvakrát do rovnakej priepasti. Vždy však padáte rovnakým spôsobom, v akejsi zmesi zábavy a hrôzy. A keďže si tak veľmi želáte, aby ste už nikdy nespadli, podopierate sa, kričíte. Údermi podpätkov nám mliaždia prsty, kľuvaním zobákov nám lámu zuby, roz- hlodávajú nám oči. Priepasť lemujú vysoké honosné sídla. A História je tu…”