Jazero Stillhouse

Príbeh je písaný v prvej osobe z pohľadu Gwen, takže si od nej človek nemôže ani na chvíľu oddýchnuť a musí miliónkrát počuť, aká bola Gina sprostá naivná tupaňa a aká je jej nová podoba oproti tej starej silná, odhodlaná a neohrozená žena. To jej samozrejme nebráni sa v pravidelných intervaloch utápať v pocite sebaľútosti a ukrivdenia - niežeby na to nemala nárok, len ten kontrast medzi silnou ženou a ublíženým chúďatkom tam kričal ako grafitti na oltári. Čo sa týka ostatných postáv, príliš to nezachraňujú. Je úplne prirodzené, že keď je kniha písaná v prvej osobe, ostatné postavy hrajú druhé husle a sú definované len interakciou s hlavnou postavou, ale mnoho autorov dokáže aj týmto spôsobom vytvoriť detailné a realistické charaktery. Rachel Cainovej to veľmi nevyšlo - kniha sa točí výhradne okolo psychológie Gwen, pričom ostatné postavy sú nevýrazné, ploché a vnímané len zvonka.
Príbeh neprináša nič, čo by ste už v inej podobe niekde nečítali alebo nevideli. Stačí trocha pozornosti a čitateľ na mnohé príde hneď, len údajne podozrievavá a opatrná Gwen si hovie v nevedomosti ako kvočka na plastových vajciach. Mimo to si môžeme zo zoznamu tradičných trilerových prvkov odškrtnúť aj falošné podozrenie, ktoré vyšumí len tak do stratena, a trik s odpútaním pozornosti, ktorý by prekukol aj senilný Columbo po piatom pive. Jazero Stillhouse by som teda odporučila čítať s veľkou dávkou zhovievavosti - ak sa nebudete rýpať v detailoch ako ja, kniha vám určite neublíži. V podstate obsahuje všetky nevyhnutné trilerové prvky, číta sa rýchlo, a hoci obsahuje niekoľko nie práve príjemných opisov, nie je to Carterovka ku ktorej by mali predávať blicí pytlíček. A ak ste sa doteraz trilerom v knižnej aj filmovej podobe vyhýbali, potom vás rozuzlenie môže aj prekvapiť. 

Kniha sa veľmi nepáčila. Čakala som viac napätia, viac nečakaných udalostí.. všetko bolo také predvídateľné..

Príbeh o Gine/Gwen a jej rodine ma vytrhol z čitateľskej krízy, takže asi nie som úplne objektívna. Príbeh je pútavý a číta sa sám, oceňujem oroginalitu, keďže je písaný z pohľadu manželky vraha po tom ako sa dozvie, kto je v skutočnosti jej muž. Jednu hviezdičku dávam dole, kvôli množstvu úvah Gwen aká bola Gina slabá a aká je ona silná. Chápem že autorka chcela vykresliť posun/vývoj postavy, ale miestami to preháňala. Ďalší mínus bol určite prekvapivo pohodový postoj ináč paranoidnej Gwen, k strate mobilu jej syna, čo mi prišlo nelogické. Ale ak to zhodnotíme celkovo je to naozaj dobrý triler.

Po prečítaní anotácie musím uznať, že znie lepšie ako príbeh samotný. Keď to vezmem, tak všeobecne knihu by som hodnotila ako taký priemerný triler. Vyskytovali sa tam veci, ktoré sa dali čakať a príbeh a konanie postáv boli veľmi predvídateľné. Ak mám byť úprimna, tak hlavná postava ma svojím konaním a myšlienkovými pochodmi miestami doslova vytáčala. A čo by som ďalej vytkla by bola dĺžka kapitol, ktoré boli fakt zbytočne dlhé a miestami kvalitne nudné. Oceňujem posledných 50 strán, kde sa fakt diali veci, ktoré boli zaujimavé a nútili ma čítať knihu ďalej.

Myšlienka a námet knihy je podľa mňa skvelý, ale bolo by to lepšie keby je to možno troška inak napísané. Ale aj napriek takémuto hodnoteniu a celkovému dojmu aký som mala z tejto knihy, stále rozmýšľam, že by som dala šancu pokračovaniu.