Polícia v rukách mafie

Ako môže vražda stará 13 rokov ohroziť mafiánskeho bossa a jeho priateľov vo vládnej strane?
Peter Šloser pred očami čitateľov rozohráva príbeh, ktorý by ste tipovali na obdobie 90. rokov minulého storočia. Mafia, prerastená až k najvyšším miestam vládnych činiteľov, biele kone, gorily voziace sa v čiernych tereňákoch či malé službičky a ochrana našich ľudí - to všetko (a ešte omnoho viac) nám autor pripravil v tejto fiktívnej (žmurk, žmurk) knihe.

Musím povedať, že autor vyvrátil všetky moje počiatočné pochybnosti. Dej sa posúval vpred plynule, mohli sme ho sledovať prostredníctvom mnohých postáv - avšak nepôsobilo to mätúco. Prepojenosť jednotlivých mafiánov, politikov a úradníkov môže znieť ako fikcia iba niekomu, kto za posledné štyri roky videl televízor len z vesmíru. Páči sa mi však, že autor stavil na svoje predchádzajúce pracovné skúsenosti a tému niesol týmto smerom, čo sa odrazilo aj na kvalite príbehu.

Naozaj kvitujem krátke kapitoly. Dej pri nich uteká oveľa rýchlejšie a čitateľa pobádajú k prečítaniu knihy na jedno posedenie.

Ja som bola s knihou naozaj spokojná, takže vám ju môžem len odporučiť.
A ja dúfam, že to nebola moja posledná Šloserovka…

Slovo, ktoré najlepšie vystihuje túto knihu, je intenzívne znechutenie. Nie preto, že by si autor labužíroval v detailných krvavých opisoch thajskej masáže oklincovanou bejzbalkou, ale preto, ako blízko realite sú praktiky, ktoré v knihe opisuje. Stačí, že volebným sitom prelezie nesprávna osoba, a už sa roztočí hrdzavý kolotoč obsadzovania dôležitých pozícií osobami, ktorým by nemal byť zverený ani dozor nad vrakoviskom trojkoliek.

Dej nemá charakter klasickej krimošky - niekto spravil niečo zlé a čitateľ postupne sleduje, ako sa okolo neho sťahuje slučka upletená z dedukcie, nepriestrelných dôkazov a sexi vyšetrovateľovho zadku. V tomto prípade je to niečo ako šachová partia medzi niekoľkými poctivými vyšetrovateľmi a bandou na mafiu napojených papalášov, ktorí sa neštítia kradnúť figúrky protihráčovi alebo otočiť šachovnicu hore nohami, keď to pre nich prestáva vyzerať dobre. Autor tu až nepríjemne realisticky zobrazuje štruktúru, v ktorej sa síce nájde zopár posledných mohykánov, čo sa snažia robiť si svoju prácu svedomito, no každý ich krok k cieľu je nasledovaný drsným posotením vzad zo strany vedenia a politikov. 

Postavy mi prišli trochu prekalibrované - napríklad dosadený policajný prezident, ktorý je totálny do seba zahľadený egoistický chuj, čo si bez mapy nenájde ani vlastnú riť. Oproti nemu stojí policajt Július Tvrdý, ktorý by sa zase nedal zapredať, ani keby mu ponúkajú zlatý kupón do továrne na čokoládu a skriňu s vchodom do Narnie. Peter Šloser tak síce pekne vymodeloval kontrast medzi tými, čo sa snažia hrať podľa pravidiel, a tými, čo by si radi vytvorili vlastné pravidlá, ale občas to už bolo čiernobiele ako tchorí zadok. 

Polícia v rukách mafie sa síce neodohráva v súčasnosti, ale na súčasnú situáciu až nepríjemne dôrazne reflektuje. Peter Šloser opäť nič neprikrášľuje a predostiera čitateľovi nepríjemnú pravdu o tom, aká tenká môže byť hranica medzi právnym a mafiou riadeným štátom. Pretože vidina moci dokáže umlčať aj najhlasnejší hlas svedomia. Táto kniha nám neponúka spoľahlivého vyšetrovateľa, ktorý na konci knihy triumfálne zacvakne želiezka okolo padouchových potetovaných zápästí, skôr poukazuje na to, že každý dokáže preskočiť len určitý počet polien, čo mu ostatní hádžu pod nohy.

Dej tejto detektívky sa odohráva v roku 2030, ale keď knihu budeš čítať, presne budeš vedieť, kto je policajný prezident, podnikateľ, minister, premiér... Autor opisuje nie až tak dávne udalosti, o ktorých sme si všetci prečítali v novinách.
V knihe nájdeš príbeh, ktorý ťa možno do nejakej miery aj znechutí. Málokto si chce pripustiť vysokú mieru korupcie, ktorá existovala. Na druhej strane je veľmi príjemné nakuknúť trošku viac za oponu v sprievode človeka, ktorý vie o čom píše (autor je bývalý policajt) a aj vie písať.

V knihe som našla aj humorné situácie, mnoho vtipných hlások, policajný sleng aj expresívne výrazy, ktoré jednoducho patria k životu. "Polícia v rukách mafie" rozhodne odporúčam ľuďom, ktorí siahajú aj po detektívnych zápletkách a radi čítajú romány z prostredia poliky, polície či mafie. Pretože toto všetko v knihe nájdu. A hlavne ju odporúčam ľuďom, ktorí radi čítajú príbehy na pokračovanie.

Autor píše, že "nie vždy dobro víťazí nad zlom" a ja som veľmi zvedavá na ďalšie pokračovanie príbehov, ktoré ešte ani z ďaleka nie sú ukončené.

Knihu som čítala a aj som si ju vypočula v audiopodobe a odporúčam obe verzie.

Kniha mi bola už od začiatku veľmi sympatická a cítila som, že sa pred nami rozprestiera dobrý príbeh. Má skvelý rozbeh. Autor strieda pohľady viacerých ľudí a kapitoly pôsobia ako ticho pred búrkou. Vidíme, že sa dali do pohybu určité udalosti a tie musia mať svoje vážne následky.

Stretávame sa s mafiou, ktorá ovplyvňuje políciu vo svoj prospech, nechutnými skorumpovanými politikmi, čo nepodvádzajú len svoje manželky, ale prakticky každého, s kým sa stretnú a rozumie sa samo sebou, že aj občanov. No v neposlednom rade aj s poctivými policajtmi snažiacimi sa usvedčiť najväčšieho mafiána v okrese, ktorého chápadlá siahajú až do vlády štátu.

Rodinkárstvo, protekcia, korupcia, vraždy a ministri ovládaní mafiou sú len zlomok z toho, čo sa v knihe dialo. Najhoršie je na tom to, že keď to človek číta, tak vie, že toto sa v našom štáte naozaj dialo a aj deje. My už to berieme tak, ako to je, ale páčilo sa mi, že ľudia v tejto knihe sa s tým tak ľahko nezmierili a bojovali za spravodlivosť. Nič z toho totiž nemá v právnom štáte miesto, žiaľ všetci vieme, že toto je iba teória a realita je niekde úplne inde.

Autor sa príliš nezaoberá pocitmi postáv, zato však buduje skvelý príbeh, ktorý sa posúva najmä prostredníctvom dialógov. Myslím, že sa to ku krimi žánru hodí oveľa viac, ako nejaké siahodlhé opisy myšlienok. Z knihy som cítila, že autor má pre písanie cit. Text pôsobil veľmi prirodzene, zároveň bol skvelo zvládnutý a takpovediac chytil čitateľa do pasce a už ho nepustil. A hoci som videla, akým smerom sa príbeh uberá, koniec som neuhádla.

Páčilo sa mi, že aj kniha o takýchto vážnych témach vedela byť často i vtipná a pobavila ma. Sadol mi autorov humor, ktorý sa v jednotlivých kapitolách občas mihol. Takto nám spoza mraku vyšlo aj slniečko, pôsobilo to prirodzenejšie a v niektorých kapitolách humor vytváral pekný kontrast so závažnosťou situácie.

Uzavriem to tým, že som celý ten čas vôbec nevedela, o čo prichádzam. Toto bola moja prvá šloserovka, no určite nebola posledná. Myslím si, že každý fanúšik krimi by mal vlastniť aspoň jednu autorovu knihu, pretože je jedným z majstrov svojho žánru. Knihu určite odporúčam a už sa teším na ďalšie diela z autorovho pera.