Anna a francúzsky bozk

Vedeli ste, že francúzske slovo áno, sa píše oui a nie wee? :D Aj takéto problémy mala Anna ,keďže ju jej otec prevelil na maturitný ročník do Francúzska, z rodného amerického mestečka. Po francúzsky ani necekla a predsa sa v Paríži nestratila. Bola plná obáv, ale prijala ju medzi seba úžasná skupinka kamarátov. Postava Anny bola veľmi sympatická rovnako a ako nový kamarát Étienne St. Claire. Mimochodom, nádherné meno škoda, že ho všetci volali priezviskom. Okrem priateľstva a typických problémov mladých ľudí, nám autorka jednoduchým a krásnym štýlom opísala parížske uličky a pamiatky. Perkins píše nenásilným spôsobom, s humorom, jazykom mladých, dokonale vystihuje ich myšlienkové pochody a trápenia. Vnútorné monológy Anny boli neraz úsmevné, rovnako ako nahlas vyslovené hlášky. Moje vekové odporúčanie je od 13 rokov ,pretože áno, dá sa napísať young adult contemporary s absenciou sexuálnych scénok. Perkins to vie a ja to veľmi oceňujem. Tento pomaly sa rozvíjajúci príbeh bol milý, vtipný, plný klišé(ale kto nemá rád klišé, nečíta tento žáner ;D), Paríža, ale aj trápení s rodinou a láskou. Ja som ešte pár dní po dočítaní rozmýšľala nad Annou a Étiennom-pre mňa (zatiaľ)najlepšia zahraničná kniha tohto žánru za rok 2021.

+A čo mi bolo na Anne veľmi sympatické? Jej sen stať sa profesionálnou filmovou recenzentkou\ kritičkou a to,ako sa snažila tento sen splniť a aj jej vášeň pre kinematografiu a znalosť najmä (,no nielen) filmovej klasiky

Posledné dni sa obklopujem Francúzskom. Parížom...aby som bola konkrétnejšia. Rozčítala som dve skvelé knihy o Paríži a zvyšok voľného času sledujem Emily in Paris. Jednou z kníh je práve táto novinka Anna a francúzsky bozk.

Milá romantická oddychovka. Pri čítaní som sa cítila ako teenagerka v obrovskom meste plnom nových ľudí, neznámeho jazyka a úchvatnej kultúry. Sama som bola vo Francúzsku niekoľkokrát, a tak som Annu z časti chápala. Občas som sa pozastavila pri veciach, ktoré jej nedávali zmysel alebo boli pre ňu nové, ako napríklad Eurá, makrónky, šoférovanie až v osemnástich a pitie alkoholu pred 21. narodeninami. V takýchto chvíľach som si musela pripomenúť, že Anna pochádza z Ameriky, kde je všetko iné.

Postavy v knihe boli zaujímavé, milé a priateľské. Všetkých jej priateľov som si obľúbila a Anne s Etiennom som držala prsty. Chvíľami som ale mala chuť povedať Anne aby už konečne otvorila oči a všimla si všetky tie signály, ktoré k nej vysiela.

Anna a francúzsky bozk ale nie je iba kniha s romantickým príbehom. Sú to stránky plné Francúzskych pamiatok, kultúry a typických sladkostí. Verím, že po prečítaní budete túžiť po Francúzskej romantike tak ako ja.

Sedemnásťročnú Annu vyšlú rodičia do Paríža, aby tam absolvovala posledný ročník strednej školy. Anna sa cíti byť podvedená, veď kvôli rozhodnutiu rodičov musí opustiť kamarátov z maturitného ročníka, vzdať sa koncoročného plesu a takisto doma zostáva i chalan o ktorom si myslela, že nepotrvá dlho a budú spolu chodiť. Namiesto toho uviazne v Paríži, v meste, ktorého rečou vôbec nehovorí a kde nikoho nepozná. Avšak získať si nových priateľov nie je až také problematické ako sa spočiatku zdá a i jazykovú bariéru zvláda lepšie ako by sme čakali. Pomocnú ruku jej podá šarmantný spolužiak Étiene, ktorého všetci volajú St. Clair a do ktorého je zbláznená azda každá baba na škole. Má to však jeden háčik, tento idol všetkých teenagerských dievčenských sŕdc je zadaný! To mu však nebráni, aby svoju novú spolužiačku Annu zoznámil s Parížom, povodil ju po mnohých parížskych pamiatkach - Panteón, Notre-Dame... alebo aby viedli siahodlhé rozhovory o spisovateľoch či básnikoch. A tak sa Anna čím ďalej, tým menej cíti byť len obyčajným americkým turistom, ktorých možno spoznať podľa bielych tenisiek - asi tak ako Čechov podľa bielych ponožiek v sandáloch!
Dej veľa zápletiek nemá, veď v podstate to má byť oddychové čítanie - hoci keď tak nad tým rozmýšľam, tak pre mnohé 14-15 ročné dievčatá môžu byť tieto vzťahové sínusoidy riadnym adrenalínom! Ale... Nájdu sa tu i zaujímavé myšlienky typu: “Je možné, že domov nie je miesto, ale osoba?”
No chcela by som spomenúť ešte jednu vec, ktorá mi k tejto knihe vôbec nesedela a bola pre mňa rušivým elementom: použitie jednej, síce jedinej, ale o to viac do očí bijúcej nadávky! Predstavte si situáciu: Anna spadne a sama pre seba si povie: “Och, bože, FAKT som drbnutá!” Ako naozaj?! Na mieste, kde sa v pohode dalo použiť “FAKT som krava”, alebo hocijaký iný ekvivalent, ktorý by tu nepôsobil ako päsť na oko alebo soľ do kávy...?!Vo všeobecnosti s nadávkami a vulgarizmami problémy nemám, ale sem sa FAKT nehodila! Neviem, či to bolo takto aj v originálnej verzii, alebo prekladateľka iba chcela, aby to bolo in a priblížiť jazyk dnešnej mládeži, ale k postave samotnej a vôbec ku kontextu mi to nesedelo. Už som čítala mnoho kníh, kde nadávky a vulgarizmy boli bežnou súčasťou medziľudskej/teenagerskej komunikácie, ale ich použitie za každú cenu môže byť podľa môjho názoru občas kontraproduktívne.
Celkovo to bola “milá” kniha, ktorá tých skúsenejších vráti do čias mladosti a tým mladším ukáže, že nie všetko je také zlé ako sa najprv javí, alebo že dobrí priatelia sú niekedy osožnejší ako mať tučné bankové konto alebo zazobaných rodičov.

Tak toto bola taka zlata YA knizka. Vztah medzi postavami bol prijemny aj zabavny, v niektorych chvilach az moc presladeny ci sa navzajom nechapali, ale v dosledku to bolo prijemne citanie.