Neortodoxná

Velmi zaujimavy styl rozpravania mladej zeny vyrastajucej v satmarskej sekte. Opis detstva, mladosti, vydaja ci vztahu ku vlastnemu dietatu...
Deborah uz ako mlada nepasovala do okliestenej prestavy spravnej satmarskej zeny. Opakujuce sa vystrelky z jej strany jej okolie len viac utvrdzovali v tom, ze musia byt na nu prisnejsi. Nepomohlo..
Po vydaji ma pocit, ze bude mat vacsiu slobodu, ktora sa aj dostavi no jej zaucanie sa do tajov manzelstva v satmarskej spolocnosti je dalsim klincom na rakvy jej satmarskej prislusnosti...
Velmi dobra kniha, otvarajuca oci, ze aj v dnesnej spolocnosti je stale skupina ludi, pri ktorej zmyslani sme skutocne s otvorenymi ustami...
Klobuk dole pred Deborah, pred jej silou a odvahou!
Odporucam precitat!

Autorkin štýl je zrozumiteľný a priamočiary, opisuje svoj život tak, ako ho v tej ktorej etapa vnímala, históriu Chasidov podáva zjednodušenou formou, podobne ako jej ju osvetlil jej starý otec, ktorý mal v komunite štatút učenca. Rozprávanie plynie chronologicky, od útleho detstva po dospelosť, akurát miestami si Deborah uprostred myšlienky trochu uletí k inej téme - nemám jej to však za zlé, mala naozaj veľa čo povedať a hoci sa nám ako čitateľom môže niečo javiť menej podstatné, z jej pohľadu to muselo byť dôležité. 
Najviac zarážajúcim pre mňa bolo odopieranie znalosti vlastného tela mladým dievčatám a celkovo dedičný nedostatok vzdelania aspoň v tejto oblasti. Menštruácia je považovaná za akýsi druh lepry, žena je počas nej natoľko nečistá, že sa jej muž nesmie dotknúť ani prstom v igelite. Navyše podľa povedomia satmárskych žien menzes funguje ako návšteva Jehovistov - nikdy nevieš, kedy zazvoní. Gynekológovia by si mohli huby zodrať o dôležitosti pravidelného cyklu, kalendáriky by si tu využitie nenašli. 
Absolútne autorke rozumiem, že jej takýto život nestačil a urobila všetko preto, aby sa z neho vymanila, na druhej strane sa aj medzi Satmármi nájde určite mnoho ľudí, ktorým práve takýto spôsob života vyhovuje, či už žien alebo mužov, a autorkino vyobrazenie sa ich preto muselo nepríjemne dotknúť. 
Neortodoxná je príbehom ženy, ktorá sa rozhodla žiť svoj život podľa seba, a to aj za cenu straty domova a jedinej rodiny, ktorú v danej chvíli mala. Je to veľmi silné a poučné čítanie - a v mnohom aj inšpirujúce. Mnoho žien a dievčat, či už z Chasidských radov alebo mimo nich, určite zažíva podobné pocity ako Devoireh a táto kniha im môže pomôcť. Nám šťastnejším, čo doma skáčeme mužom po hlave (alebo sa aspoň neúspešne pokúšame), zase ponúka pohľad z inej perspektívy, veľa extrémnych informácií a rozšírenie rozhľadu. Skvelá voľba pre všetkých milovníkov neobyčajných skutočných príbehov, ale aj pre kohoľkovek, kto sa zaujíma o život v iných kultúrach či náboženstvách.

NEORTODOXNÁ - Deborah Feldmanová

Osobná spoveď ženy, ktorá to v živote nemala ľahké a predsa sa dokázala vymaniť z nábožensky zväzujúceho prostredia.
-
Priznám sa, do tejto knihy som sa zahryzla len ťažko. Už som si aj myslela, že si na nej vylámem zuby, ale potom nastal zlom a dej začal akosi rýchlejšie odsýpať. Problematickou sa neukázala ani tak téma - život ortodoxných chasidskývh židov, ako spracovanie: príliš dlhé a monotónne monológy, ktoré dávali zabrať môjmu sústredeniu sa a mala som čo robiť, aby som si ustrážila vlastné myšlienky, aby sa nevybrali svojou cestou. Ale nakoniec sme to dobojovali - ja a kniha a tu sú moje dojmy a postrehy.
-
Príbeh Deborah/Devoirah rozpráva o preživšej maďarskej vetve ortodoxných tzv. satmárskych/chasidských židov, ktorí unikli plánovanému vyhladzovaniu v Európe.
-
“V škole sme sa učili, že Boh poslal Hitlera s cieľom potrestať židov za to, že chceli žiť osvietene. Hitler nás prišiel vytriediť, odstrániť všetkých asimilovaných židov, všetkých fraj Jiden, ktorí si mysleli, že sa spod bremena vyvolených môžu vyslobodiť úplne sami. My dnes činíme pokánie za ich hriechy.
Prvý a najväčší satmársky rabín povedal, že ak sa staneme vzornými židmi, akí žili za prastarých čias, holokaust a podobné udalosti sa nebudú opakovať, pretože Boh v nás nájde zaľúbenie.”
-
Deborah žije so svojimi starými rodičmi, nakoľko otec postihnutý duševnou chorobou nie je schopný sa o dcéru postarať a matka, tá ušla. Neortodoxná je kniha, ktorá predostrie pre bežného človeka mnohokrát veci, ktoré sa vymykajú bežnému chápaniu. Krútila som hlavou nad tým, ako môžu ženy v tomto spoločenstve dopustiť, aby ich dcéry vyrastali v úplnej nevedomosti čo sa týka ich vlastného tela, aby boli doslova tabula rasa pri otázkach dospievania a o sexualite ani nehovorím! Krútila som hlavou nad tým, ako si chasidské ženy po svadbe poslušne holili hlavu a namiesto svojich vlastných vlasov nosili parochne, lebo si to zmyslel nejaký rabín. Nuž a hodiny predmanželskej výchovy tak to bol úplný strop. Ten snáď prekonal len fakt, že vražda vlastného dieťaťa sa dá zamiesť len tak pod koberec akoby sa nič nestalo. Veď dobrá povesť židov je prvoradá! Nechcem zachádzať do detailov, ale poviem vám, že niektoré veci z autorkinho rozprávania sú pre dnešného človeka naozaj len ťažko uveriteľné.
-
“Starký vraví, že angličtina v našich dušiach pôsobí ako jed a pomaly, ale isto nás otrávi. Ak ňou budem pričasto rozprávať a čítať veľa kníh v angličtine, dušu si poškvrním až tak, že časom nebude schopná reagovať na Božie volanie. Starký trvá na tom, aby som používala len jidiš, pretože je to jazyk našich predkov, ktorý schvaľuje aj sám Boh. Lenže jidiš je len obyčajný zlepenec, v ktorom sa miešajú nemčina, poľština, ruština, hebrejčina a všakovaké nárečia.”
-
Po všetkých tých negatívach som však obdivovala autorkinu vzdorovitosť a odhodlanie, či sa to týkalo detského pašovania zakázaných kníh alebo neskôr, už v dospelosti, keď si vydobila v manželstve rôzne ústupky voči zabehaným pravidlám a náboženským nariadeniam. Obdivovala som jej smäd po vzdelaní a túžbu niekam to dotiahnuť vlastným pričinením. Penila som pri čítaní pasáží, kde spomínala svojho manžela Eliho - rozčuľovalo ma jeho slabošstvo, jeho abstinujúca sebadôvera a potreba sa so všetkým zdôveriť rodičom. Na jednej strane som to chápala, avšak na druhej strane som si želala, aby Eli bol aspoň trochu hoden svojej manželky.
Celkovo ma kniha prekvapila, dozvedela som sa mnoho vecí o ktorých som si myslela, že sú už dávnou minulosťou a bola som prekvapená, že i v dnešnom civilizovanom svete je možné, aby ženy a často i muži trpeli pod náboženskou diktatúrou.
Milí čitatelia, ak ste ešte nesiahli po knihe mesiaca, tak neváhajte - nie je to síce čítanie, ktoré zdoláte za jeden večer, ale dozviete sa mnoho zaujímavých a častokrát šokujúcich informácií, pri ktorých si možno pomyslíte: som rád/rada, že žijem v takom prostredí ako žijem.
#mojkniznysvet

Vždy ma zaujímalo ako sa inde vo svete žije. Aké sú tam tradície, pravidlá, zákazy. O to viac som vždy dychtivo počúvala a čítala o rôznych náboženstvách a sektách. Na jednej strane neskutočne zaujímavé, no na druhej miestami až hrôzostrašné. Iný nebol ani príbeh Deborah, ktorá žila ako chasidka v satmárskej sekte a ktorá sa rozhodla uniknúť. Doteraz ešte niektoré informácie spracovávam a je mi ľúto, že v dnešnej dobe plnej možností, sa toto deje.

Jej príbeh sledujeme od detstva po súčasnosť. Pri období detstva a dospievania som sa nevedela poriadne začítať a tak ma prvá takmer polovica kniha moc nebavila a len miestami ma dokázala zaujať. Keď sme sa ale dostali do obdobia dospelosti kde sa riešili intímne veci, manželstvo, rodičovstvo a túžba po lepšom živote, tak sa mi kniha odkladala ťažko aj keď vo mne vyvoláva zúfalstvo. Ako žene mi boli niektoré pasáže až nepríjemné a je smutné, že sa ženy boja za seba postaviť a bojovať.

V knihe sa nachádzajú aj niekoľkostranové opisy bez dlhších dialógov, čo mi robilo problém so začítaním, pretože mi myšlienky potom lietali kade-tade.

Síce máme na konci Epilóg, Dohovor a Rozhovor s autorkou kde v skratke zhrnie situáciu po odchode zo sekty, tak mi tam chýba ešte aspoň jedna kratšia kapitola, kde by sa trochu viac rozpísala ako bojovala za seba a svoje dieťa, ako sa zachoval jej manžel a zaujímal by ma aj boj o malého, keďže niekoľkokrát opakovala že je takmer nulová šanca aby matke pridelili dieťa.

Kniha bola určite zaujímavá, priniesla mi nové poznatky a ukázala aké je dôležité za seba bojovať. Avšak mohla byť pútavejšie spracovaná. Takže sa síce nezaradí do mojich top kníh ale nemala by som problém ju odporučiť si prečítať.