Diabol a temné vody

Kniha Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej bola naozaj výnimočným čitateľským zážitkom. Autor v nej dokázal, že plánovanie deja a komplikované zápletky zvládne ľavou zadnou. Aj z toho dôvodu som túžila pridať Diabla a temné vody na svoj čitateľský zoznam. A som neskutočne rada, že sa mi to podarilo.
.
Trochu som dúfala, že Diabol a temné vody budú podobné predchádzajúcej knihe - nakoniec som však rada, že sa to nestalo. Tentokrát nás berie Turton do trópov, kde v novopostavenej Batávii stretávame rodinu generálneho guvernéra. Tá sa, aj s početným sprievodom, vyberá na plavbu do Amsterdamu. Výnimočným cestujúcim je však svetoznámy detektív, ktorého súdia za tajomný zločin. Plavba je už sama o sebe veľmi náročná a nebezpečná, keď sa však začnú po lodi objavovať symboly diabla a pribúdajú telá, panika sa šíri medzi posádkou aj cestujúcimi. Namiesto detektíva, ktorý je uväznený v cele, sa prípadu musí chopiť jeho pomocník. Nič však nie je tak, ako sa zdá a diabol nie je jediný, kto pozná všetky tajomstvá...
.
Táto kniha bola tak neskutočná, že som ju prečítala za jediný deň a ľutujem len to, že som sa k nej nemohla dostať skôr. Turton príbeh vystaval príjemne. Postavy aj prostredie boli nadmieru uveriteľné a ja som miestami mala pocit, že v diaľke počujem šum mora aj šepot diabla. Postavu Arenta Hayesa je veľmi ťažké si neobľúbiť - dobrák, ktorý bráni slabších a bojuje za pravdu je hrdinom takmer každého čitateľa.

Jedna záhada strieda druhú, autor občas čitateľovi hodí kosť tým, že niečo objasní, ale je to len taká omrvinka zo štvorposchodovej torty so striptérom vo vnútri a na úplné objasnenie príde až v závere knihy. Osobne nie som zástancom prekomplikovaných dejových liniek, ale Turton sa dokáže držať zlatej strednej cesty medzi triviálnou zápletkou na štýl hádanky z Macka Pusíka a Fitzekovskou megalomániou.
 V Diablovi a temných vodách sa opäť stretne pomerne rozsiahly dav, ale na začiatku knihy nájdete menný zoznam, a zase treba priznať že by bolo divné keby sa na obchodnej lodi plavili traja, aj keď sa z nej postupne vykľuje loď duchov. Niektorých protagonistov však Turton na môj vkus sprovodil zo sveta unáhlene, keď si už dal toľko práce s ich fyzickým a čiastočne aj psychickým vykreslením, mohol ich nechať realizovať sa trochu dlhšie, než z nich urobil kebab.
 Stuart Turton si knihou Diabol a temné vody rozhodne neurobil hanbu. Ponúka nám strhujúco plynúci, napínavý príbeh s pirátskou atmosférou, jemnou nevtieravou romantickou linkou, plný záhad, utajenej zrady a prepichnutých chrbtov aj hrudníkov. Číta sa veľmi dobre a ľahko, nemá žiadne hluché miesta, a hoci môže niekomu pripadať dej príliš prekombinovaný, ja som si túto plavbu užila naplno a bez morskej choroby. Hoci teda pri opise ogrcanej paluby po búrke som mala na mále.

Neviem či to bolo očakávaniami alebo len mojou chuťou čítať niečo veľmi dobre spracované s fantasy nádychom, avšak Diabol ma sklamal. Stuart napísal jednu z najlepších kníh, aké som kedy čítala, ale tu akoby zaváhal. Cítila som to ako množstvo pozliepaných príbehov, niekedy s drsnými prechodmi a potrebovala by troška obrúsiť.
Musím však uznať, že to bol vážne zamotaný príbeh, plný nečakaných zvratov a asi najlepším koncom, aký som si vedela predstaviť.
Najviac ma očarila postava Pippsa, ktorý je fakt topka a bolo by skvelé, keby autor napísal knihu aj o jeho dobrodružstvách. Ale ani hlavný hrdina nebol na škodu, veľmi sa mi páčil jeho um a bystrosť, ktorou oplýval.
Za mňa fajn, ale mohlo byť lepšie... Ale možno som naozaj čakala viac, ako som mala