Odvrhnutí

Príbehom sprevádza Randor, ale necítila som, že by bol tým hlavným hrdinom, ktorého by som si obľúbila alebo ktorému by som fandila. Skôr pôsobí ako postava, ktorá je stále prítomná, ale nie je úplne v centre diania. A to mi trochu prekážalo. Chýbala mi silnejšia postava, ku ktorej by som si vedela vytvoriť vzťah.

Svet, v ktorom sa dej odohráva, je veľmi temný a nemilosrdný. Mágia je považovaná za hrozbu a čarodeji sú prenasledovaní v mene falošnej nápravy. Už prvé stránky ukazujú, že autor sa nebojí opísať veci naozaj bez príkras. Niektoré scény boli pre mňa ťažké na čítanie a určite nie sú pre každého.

Veľmi mi chýbala mapa. Pri fantasy príbehu, kde autor vytvára nový svet, ju považujem tak trochu za samozrejmosť. Pomohla by lepšie sa zorientovať a ešte viac sa ponoriť do deja.

Svižná high fantasy, asi tak by som v kratke charakterizovala túto knihu. Autor sa nezdržiaval prílišnými opismi prostredia ani postáv - čo na jednej strane pomohlo rýchlemu spádu deja. Na druhej strane však, som tak úplne neporozumela postavám a ich motivácii, prečo konali tak, ako konali. V tomto smere by to, za mňa, chcelo viac rozviesť.
Dejovo tu máme vpád cudzej rasy do ríše a vojnu, nie veľmi originálne, ale dobre poňaté a svet sa mi zdal dobre vymyslený. Oceňujem aj výskyt drakov - pre mňa super chuťovka.

Útlejšia kniha s počtom strán 230 je nabitá akciou, bitkami a svižnými dialógmi. Dej plynie veľmi rýchlo, nestíhate sa obzerať a sledujete, ako hlavní hrdinovia sekajú mečmi, ktorých čepele sa len tak kmitajú. Krv tečie potokom, náreky a smrť sú všadeprítomné a temnú krvavú atmosféru odľahčuje často sarkazmus, či vtipné poznámky v jednotlivých dialógoch. Príbeh veľmi krvavý a často aj ťažký (aspoň pre mňa) sa tak stal o čosi ľahším.
Celý dej sa točí okolo putovania dvoch hlavných hrdinoch – ostrieľaného rytiera Morenheima a mladého Randora, ktorí chcú pomstiť smrť drakov (jeden, pretože ho zaplatili a druhý pretože draci sú jeho zmyslom). U týchto hlavných protagonistov nehľadajte žiadnu dávku prílišnej empatie, či šľachetnosti. Ich motívy sú nám viac menej jasné od začiatku a nie sú v príbehu rozpracované do takej hĺbky, aby sme mohli dúfať v nejaké ich skryté nezištné ciele. Vieme, o čo im ide, avšak mňa bavilo sledovať všetky ostatné postavy, ktoré tu do deja vstupujú a svojou trochou prispeli a stali sa neoddeliteľnou súčasťou deja.
Randor, ako hlavná postava, bol celý príbeh veľmi nečitateľný, aj keď som vedela, čo robí a prečo to robí, bol ukrytý v tieni. Neskôr som si ale uvedomila, že on bol tou sprievodnou postavou, ktorá nás prevedie celým príbehom, no rozhodne nie je tou najdôležitejšou. Do deja zasahujú väčšou, či menšou mierou aj iní – malé dievčatko Flain meniace sa v... (neprezradím