Mačka, ktorá zachránila knihy
Originálny názov: Hon o mamorou to suru neko no hanashi
Sósuke Nacukawa 
Všetky obaly
V obchodoch (12.1 - 13.99 EUR)
Do mojich kníh
Komentáre (5)
Podľa kvality
Kniha o mačke a knihách - čo viac si môže milovník mačiek a knihomol v jednom priať!? Tieto dva aspekty nebola jediná namotávka, ktorá ma dostala. Popravde ma uchvátil i vzhľad českej obálky knihy, ktorá je vernou kópiou originálneho vydania, mne však Jeziško priniesol SK verziu, ktorej obálka ani zďaleka nevystihuje príbeh a celkovo mi príde fádna. Nuž a to by som nebola ja, aby to bolo jediné ALE…
Stredoškolák Rintaró Nacuki zdedil po starom otcovi antikvariát a lásku ku knihám. Jedného dňa sa pred ním zjaví ryšavá rozprávajúca mačka a požiada ho o pomoc pri zachraňovaní kníh a tak sa spolu vydajú na cestu do labyrintu…
Myšlienka super, skutek utek.
Mačka, ktorá zachránila knihy nie je prvou knihou od japonského autora, ktorá sa mi dostala do rúk a preto som už vopred šípila, že štýl bude pomerne strohý, emócie plochšie, než sme my tu v Európe zvyknutí a dej tiež nebude extra akčný. A voilá, aj tak bolo, až nato, že tu som napriek všetkým pekným myšlienkam, všetkým možným svetoznámym dielam, ktoré autor napchal do príbehu, nemala pocit, že čítam nejaký úžasný príbeh z knihomolského prostredia. Celé mi to prišlo také, akoby si autor na začiatku urobil zoznam kníh a myšlienok, ktoré chcel dostať do príbehu a potom si už len robil fajky za každou použitou položkou.
Celkovo mi prišiel tento príbeh jednotvárny, bez iskry a jednotlivé časti akoby nasilu nalepené na seba.
Taktiež mi príde zavádzajúci názov: Mačka, ktorá zachránila knihy, keďže mačka tie knihy nezachraňuje, je len sprievodca, zachraňuje ich Rintaró. Toto zachraňovanie prebieha v podobe slovného duelu s rôznymi mužmi, ktorí tieto knihy “väznia”, či snažia sa nájsť recept na rýchle čítanie alebo vydávajú len tie najlepšie knihy. V týchto dueloch sa častokrát skrývali celkom zaujímavé myšlienky, len prevedenie týchto duelov bolo z môjho pohľadu strašne nevýrazné, chýbala tomu iskra, ktorá by ma nútila knihu zhltnúť ako malinu.
Po dočítaní knihy som zostala sedieť s pocitom: To bolo všetko? Nejako sa nedostavil ten pocit blaženosti, čo zvyčajne príde po prečítaní dobrej knihy a tak mi nedalo a dala som sa do hľadania a overovania si, či zasa len ja som tá, ktorá ide proti prúdu…
A viete čo? Celkom ma pobavila rozdielnosť hodnotenia SK a CZ verzie! Teraz sa pýtam sama seba a aj vás milí knihomoli, bojíme sa na Slovensku povedať čo si myslíme, chceme za každú cenu vychváliť každú knihu, ktorú prečítame?
Ale aby to nebolo len o tom negatívnom, dajme si na záver jeden citátik s hlbším zmyslom:
„Ak kniha len tak leží, nie je nič viac než zväzok papierov. Aj majstrovské diela ukrývajúce nesmiernu silu, či knihy rozprávajúce o bájnych príbehoch, sú iba ústrižky papiera, kým sa neotvoria. No v knihe, do ktorej vložili srdce a o ktorú sa s láskou starajú, akoby prebývala duša."
Milí knihomoli, neberte moje frflanie ako záväzné a nedajte sa od tejto knihy odradiť, nie je nad to, urobiť si vlastný úsudok!
Stredoškolák Rintaró Nacuki zdedil po starom otcovi antikvariát a lásku ku knihám. Jedného dňa sa pred ním zjaví ryšavá rozprávajúca mačka a požiada ho o pomoc pri zachraňovaní kníh a tak sa spolu vydajú na cestu do labyrintu…
Myšlienka super, skutek utek.
Mačka, ktorá zachránila knihy nie je prvou knihou od japonského autora, ktorá sa mi dostala do rúk a preto som už vopred šípila, že štýl bude pomerne strohý, emócie plochšie, než sme my tu v Európe zvyknutí a dej tiež nebude extra akčný. A voilá, aj tak bolo, až nato, že tu som napriek všetkým pekným myšlienkam, všetkým možným svetoznámym dielam, ktoré autor napchal do príbehu, nemala pocit, že čítam nejaký úžasný príbeh z knihomolského prostredia. Celé mi to prišlo také, akoby si autor na začiatku urobil zoznam kníh a myšlienok, ktoré chcel dostať do príbehu a potom si už len robil fajky za každou použitou položkou.
Celkovo mi prišiel tento príbeh jednotvárny, bez iskry a jednotlivé časti akoby nasilu nalepené na seba.
Taktiež mi príde zavádzajúci názov: Mačka, ktorá zachránila knihy, keďže mačka tie knihy nezachraňuje, je len sprievodca, zachraňuje ich Rintaró. Toto zachraňovanie prebieha v podobe slovného duelu s rôznymi mužmi, ktorí tieto knihy “väznia”, či snažia sa nájsť recept na rýchle čítanie alebo vydávajú len tie najlepšie knihy. V týchto dueloch sa častokrát skrývali celkom zaujímavé myšlienky, len prevedenie týchto duelov bolo z môjho pohľadu strašne nevýrazné, chýbala tomu iskra, ktorá by ma nútila knihu zhltnúť ako malinu.
Po dočítaní knihy som zostala sedieť s pocitom: To bolo všetko? Nejako sa nedostavil ten pocit blaženosti, čo zvyčajne príde po prečítaní dobrej knihy a tak mi nedalo a dala som sa do hľadania a overovania si, či zasa len ja som tá, ktorá ide proti prúdu…
A viete čo? Celkom ma pobavila rozdielnosť hodnotenia SK a CZ verzie! Teraz sa pýtam sama seba a aj vás milí knihomoli, bojíme sa na Slovensku povedať čo si myslíme, chceme za každú cenu vychváliť každú knihu, ktorú prečítame?
Ale aby to nebolo len o tom negatívnom, dajme si na záver jeden citátik s hlbším zmyslom:
„Ak kniha len tak leží, nie je nič viac než zväzok papierov. Aj majstrovské diela ukrývajúce nesmiernu silu, či knihy rozprávajúce o bájnych príbehoch, sú iba ústrižky papiera, kým sa neotvoria. No v knihe, do ktorej vložili srdce a o ktorú sa s láskou starajú, akoby prebývala duša."
Milí knihomoli, neberte moje frflanie ako záväzné a nedajte sa od tejto knihy odradiť, nie je nad to, urobiť si vlastný úsudok!
Po tejto knihe som siahla úplnou náhodou, len vďaka istej výzve. Nevedela som úplne do čoho idem a čo mám čakať, keďže išlo o moje prvé stretnutie s autorom. Dostala som možno rozsahovo kratučký príbeh, ale po obsahovej stránke bohatý. Príbeh, ktorý je pohľadaním na duši knihomoľa a ktorý donúti človeka zamyslieť sa. Príbeh, ktorý je plný lásky ku knihám a ktorý skrýva v sebe silný odkaz.
Rintaró je stredoškolák a žil so svojím starým otcom. Ten však zomrel a on po ňom zdedil jeho antikvariát. Jeho starý otec ho naučil aj láske ku knihám. Musí sa však musí presťahovať k tete a antikvariát zavrieť. Jedného dňa doň však vstúpi mačka, ktorá sa mu prihovorí a povie mu, že ho potrebuje jeho pomoc aby zachránil knihy. Spolu vstúpia do labyrintov aby sa vydali na túto záchranu. Stretnú sa v nich zakaždým si inými súpermi. Jeden z nich knihy číta vo veľkom a potom ich necháva ležať na poličkách, druhý sa snaží nájsť spôsoby ako uľahčiť a urýchliť čítanie a tak z nich strihá čoraz väčšie časti aby ich zostručnil, tretieho zas zaujíma len vydávanie kníh, ktoré sa budú isto predávať. Každé z bludísk bude pre Rintaróa veľkou skúškou, lebo v argumentoch mužov bude vidieť štipku pravdy. Posledný labyrint ho však preskúša asi najviac. Dokáže Rintaró spolu s mačkou zachrániť knihy a aj sám seba?
Už len samotná anotácia znie zaujímavo a dokáže človeka nalákať na to aby túto útlu knihu chytil do rúk a pustil sa do jej čítania. Priznávam, že som čakala asi niečo iného, skôr viac fantastického. Ale to čo som nakoniec dostala, ma nakoniec príjemne prekvapilo. Dostala som naozaj príjemný príbeh o sile kníh a sile slov. Skôr ako fantasy by sa táto kniha dala označiť ako filozofický román s prvkami fantasy, keďže je plná tém, ktoré donútia človeka zamyslieť sa. Autorov štýl písania je skôr strohejší, menej akčný a netlačí ani tak na emócie. Ako Rintaró postupne prechádza s mačkou jednotlivými labyrintami stretáva sa s rôznymi mužmi. Každý z nich predstavuje istú tému, ktorá sa týka sveta kníh. Tých tém je množstvo a každá z nich si zaslúži pozornosť a debatu k nej. Autor do tohto príbehu vybral tri z nich. A vybral naozaj dobre.
Čo definuje čitateľa? Aký čitateľ je ten pravý? Ten čo prečíta sto kníh za mesiac alebo ten čo ich toľko prečíta za rok, dva. Ten čo dá prednosť kvantite alebo kvalite? Ten čo si čítanie vychutnáva a prečíta celú knihu alebo ten čo sa snaží vyhľadávať spôsoby, ktoré mu čítanie nejak uľahčia alebo siahne po zostručnenej verzii? Mali by sa vydávať len knihy, ktoré sa budú zaručene predávať a tie, z ktorých nebudú bestsellery nechať tak? Myslím, že v každej téme, v každom labyrinte sa nájde každý jeden z nás. Ja som sa určite našla. Každý z mužov mal svoju pravdu a to ako vnímajú knihy. Mali ich radi svojim spôsobom, ktorý si však trochu pokrútili a doviedli skoro až do extrému. Knihy im už len nedávali ale aj brali. Autor prostredníctvom nich ukazuje čo sa môže ľahko stať, ak si nedávame pozor. A tak ako aj oni aj každý z nás má svoj spôsob ako vníma knihy a to ako ich číta. Niekomu vyhovuje pomalšie čítanie a niekomu zase rýchlejšie. To, že niekto prečíta xy kníh za krátky čas, nemusí nutne znamenať, že si ich neužil, že mu nič nedali a že si z nich nič neodniesol. Každý sme nejaký a každý máme ten svoj štýl čítania. Netreba ľudí odsudzovať za to.
Ako som už viackrát spomínala ide o knihu krátkeho rozsahu, ale s bohatým obsahom. Myslím si, že siahnuť po nej sa oplatí. Donúti človeka zamyslieť sa nad týmto krásnym koníčkom a pouvažovať nad tým čo mu všetko dáva a čo práve pre neho knihy znamenajú.
Rintaró je stredoškolák a žil so svojím starým otcom. Ten však zomrel a on po ňom zdedil jeho antikvariát. Jeho starý otec ho naučil aj láske ku knihám. Musí sa však musí presťahovať k tete a antikvariát zavrieť. Jedného dňa doň však vstúpi mačka, ktorá sa mu prihovorí a povie mu, že ho potrebuje jeho pomoc aby zachránil knihy. Spolu vstúpia do labyrintov aby sa vydali na túto záchranu. Stretnú sa v nich zakaždým si inými súpermi. Jeden z nich knihy číta vo veľkom a potom ich necháva ležať na poličkách, druhý sa snaží nájsť spôsoby ako uľahčiť a urýchliť čítanie a tak z nich strihá čoraz väčšie časti aby ich zostručnil, tretieho zas zaujíma len vydávanie kníh, ktoré sa budú isto predávať. Každé z bludísk bude pre Rintaróa veľkou skúškou, lebo v argumentoch mužov bude vidieť štipku pravdy. Posledný labyrint ho však preskúša asi najviac. Dokáže Rintaró spolu s mačkou zachrániť knihy a aj sám seba?
Už len samotná anotácia znie zaujímavo a dokáže človeka nalákať na to aby túto útlu knihu chytil do rúk a pustil sa do jej čítania. Priznávam, že som čakala asi niečo iného, skôr viac fantastického. Ale to čo som nakoniec dostala, ma nakoniec príjemne prekvapilo. Dostala som naozaj príjemný príbeh o sile kníh a sile slov. Skôr ako fantasy by sa táto kniha dala označiť ako filozofický román s prvkami fantasy, keďže je plná tém, ktoré donútia človeka zamyslieť sa. Autorov štýl písania je skôr strohejší, menej akčný a netlačí ani tak na emócie. Ako Rintaró postupne prechádza s mačkou jednotlivými labyrintami stretáva sa s rôznymi mužmi. Každý z nich predstavuje istú tému, ktorá sa týka sveta kníh. Tých tém je množstvo a každá z nich si zaslúži pozornosť a debatu k nej. Autor do tohto príbehu vybral tri z nich. A vybral naozaj dobre.
Čo definuje čitateľa? Aký čitateľ je ten pravý? Ten čo prečíta sto kníh za mesiac alebo ten čo ich toľko prečíta za rok, dva. Ten čo dá prednosť kvantite alebo kvalite? Ten čo si čítanie vychutnáva a prečíta celú knihu alebo ten čo sa snaží vyhľadávať spôsoby, ktoré mu čítanie nejak uľahčia alebo siahne po zostručnenej verzii? Mali by sa vydávať len knihy, ktoré sa budú zaručene predávať a tie, z ktorých nebudú bestsellery nechať tak? Myslím, že v každej téme, v každom labyrinte sa nájde každý jeden z nás. Ja som sa určite našla. Každý z mužov mal svoju pravdu a to ako vnímajú knihy. Mali ich radi svojim spôsobom, ktorý si však trochu pokrútili a doviedli skoro až do extrému. Knihy im už len nedávali ale aj brali. Autor prostredníctvom nich ukazuje čo sa môže ľahko stať, ak si nedávame pozor. A tak ako aj oni aj každý z nás má svoj spôsob ako vníma knihy a to ako ich číta. Niekomu vyhovuje pomalšie čítanie a niekomu zase rýchlejšie. To, že niekto prečíta xy kníh za krátky čas, nemusí nutne znamenať, že si ich neužil, že mu nič nedali a že si z nich nič neodniesol. Každý sme nejaký a každý máme ten svoj štýl čítania. Netreba ľudí odsudzovať za to.
Ako som už viackrát spomínala ide o knihu krátkeho rozsahu, ale s bohatým obsahom. Myslím si, že siahnuť po nej sa oplatí. Donúti človeka zamyslieť sa nad týmto krásnym koníčkom a pouvažovať nad tým čo mu všetko dáva a čo práve pre neho knihy znamenajú.
Rintaró je středoškolský žák, který po svém dědečkovi náhle zdědí starý antikvariát. V něm on sám od dětství tráví mnoho času, je totiž velkým milovníkem knih. Po pohřbu dědečka se zdržuje pouze v tomto antikvariátu a bezduše hledí do polic plných knih a nic jinéhoho nezajímá. Jednoho dne se v zadní části obchodu objeví mluvící rezavá kočka a má pro Rintaria speciální úkol. Musí zachránit knihy, které vězní tři mužové, jeden obchodníks bestsellery, jeden stříhač knih a jednoho sběratele knih. Rintaró postupně objevuje záhady labyrintů ale nejen jich, nahlíží i do svého vlastního srdce. Podaří se mu projít všemi labyrinty a zachrání tak uvězněné knihy? A jak se sám popasuje s otázkou jeho budoucnosti?
Kniha se ke mne dostala díky společnému čtení našeho Trikáčka :) Výběr byl tento měsíc skvělý, knihu jsem si opravdu užila.
Příběhy z knižního prostředí mám velmi ráda a tady byl příběh ještě provázený kočkou, pro které mám tak, slabost. Tigrica mi připomínala našeho Bigula, pri čtení jsme na nej koukala a čekala jestli na mě taky nahodou nepromluví - no, do dnešního dne nepromluvil :(
V knize najdeme spoustu nádherných myšlenek a filozofických otázek. S kazdou stránkou se otevírá mysl a my můžeme sledovat Rintarióvu cestu za sebeuvědoměním. V některých chvílích jsem zde viděla podobnost s malým princem, alespoň co se ředitelů labyrintů týkalo.
Jedinou připomínku mám k tomu, že dle názvu by knihy měla zachraňovat mačka, ale v konečném důsledku je zachraňuje právě Rintaró.
Knihu doporučuji všem milovníkům knih, maček a všem, kteří jsou tak trochu asociálové neboli hikikomori :)
Kniha se ke mne dostala díky společnému čtení našeho Trikáčka :) Výběr byl tento měsíc skvělý, knihu jsem si opravdu užila.
Příběhy z knižního prostředí mám velmi ráda a tady byl příběh ještě provázený kočkou, pro které mám tak, slabost. Tigrica mi připomínala našeho Bigula, pri čtení jsme na nej koukala a čekala jestli na mě taky nahodou nepromluví - no, do dnešního dne nepromluvil :(
V knize najdeme spoustu nádherných myšlenek a filozofických otázek. S kazdou stránkou se otevírá mysl a my můžeme sledovat Rintarióvu cestu za sebeuvědoměním. V některých chvílích jsem zde viděla podobnost s malým princem, alespoň co se ředitelů labyrintů týkalo.
Jedinou připomínku mám k tomu, že dle názvu by knihy měla zachraňovat mačka, ale v konečném důsledku je zachraňuje právě Rintaró.
Knihu doporučuji všem milovníkům knih, maček a všem, kteří jsou tak trochu asociálové neboli hikikomori :)
Túto knihu hodnotím veľmi pozitívne. Ešte teraz vo mne doznievajú emócie, ktoré vo mne vyvolala. Knižka by sa určite mala nachádzať v každej jednej knižnici na svete. :) Myslím si, že je to viac ako len kniha a som vďačná za to, že som sa k nej dostala.
.
Ja ako cat person (nehovorte to môjmu psovi, pls) som si túto knihu užila. Neopozeraný príbeh, doplnený o príjemné prostredie a životné otázky, s ktorými sa potýka občas každý z nás, je práve to, čo mi sľúbila aj anotácia, a tak som bola pripravená (takmer) na všetko. A obaja - ja aj Rintaró - sme to dobojovali do konca. Úspešného? Neviem, posúďte sami...