Esencializmus

Knihu by som charakterizovala ako motivačnú literatúru, ktorú obyčajne nečítam. Málokedy mi totiž niečo dajú. V tomto prípade je to síce tiež tak, ale zas kniha obsahuje dosť zaujímavých myšlienok. Hneď zozačiatku o tom, že musíme byť asertívni, aby sme boli šťastnejší a spokojnejší, s čím súhlasím. Aj keď z hľadiska asertivity je dôležité aj to, že ak robíte v kolektíve, kde ste jediný, kto ste asertívny, tak to bude naozaj náročné, lebo vedúci bude na vás hladiť ako na niekoho, kto tam nepatrí... A ak vám na práci záleží, tak budete držať hubu a krok – bohužiaľ, veľmi častý jav na Slovensku. Našťastie v mojej terajšej práci nie, ale predtým v školstve to tak bolo – preto tam nie som :)

Pri ďalšom fakte autor opäť vystihol problém, keď napísal, že veľa firiem dáva zamestnancom pri 100 % úväzku prácu, akoby mali 120 % úväzok. Možno sa boja, že inak by sa nudili, chcú im zaplniť úplne všetky minúty pracovného času, hlavne, nech nie je firma v strate. Často zamestnanci potom tú prácu robia aj vo voľnom čase, aby sa všetko stihlo a vyhoveli. Tí ľudia potom nestíhajú rozmýšľať ani nad tým, že dajú výpoveď. Takýto chybný prístup však potláča kreativitu a v konečnom dôsledku zhoršuje výsledky.

Hlavná myšlienka knihy je, aby sme rešpektovali sami seba, a tým zvýšili svoju sebaúctu, aby sme si dopriali kvalitný spánok, vyhradili čas na hru, ktorá zvyšuje našu kreativitu, aby sme raz za čas spomalili a pozreli sa na všetko z nadhľadu a z odstupu. Ak si nevieme nájsť čas na tieto veci, niečo je zle, a treba pristúpiť k zmene.

Páči sa mi myšlienka, že povedať "nie" neznamená, že budete menej obľúbený. Znamená, že si získate väčší rešpekt. Je to tak. A ešte budete aj spokojnejší. Kniha obsahuje pár tipov, ako vedieť povedať „nie“.