24 tvárí Billyho Milligana

Po knihe "24 tvárí Billyho Milligana" som siahla najmä kvôli autorovi, ktorý napísala moju obľúbenú "Kvety pre Algernona".
Kniha má 550 strán, prečítala som ju za 2 dni a nevedela som sa od nej odtrhnúť. Aj keď som v nej občas trošku strácala, autor odviedol naozaj kus dobrej práce.

Začnem moje odporučenie otázkou: Vieš čo je disociatívna porucha osobnosti? Ak nie, tak sa to v tejto knihe minimálne čiastočne dozvieš. Ak áno, máš základ a aj super dôvod prečítať si túto knihu.

Vedela som, kto je Billy Milligan, teda aspoň okrajovo. William alebo ako ho verejnosť pozná Billy, mal v sebe 24 rôznych osobností a spáchal niekoľko trestných činov. Mala by som podčiarknuť, že autor si nič v knihe nevymyslel, držal sa presne rozhovorov a informácií, ktoré získal od Billyho počas ich spoločných rozhovorov v psychiatrickom ústave. Neviem si ani predstaviť, koľko námahy muselo stať autora, aby napísal túto knihu, pretože okrem rozhovorov využil záznamy zo súdnych pojednávaní, terapeutických sedení, a mnohých fyzických dôkazov, aby zvládol vytvoriť kompaktný príbeh s chronologickým poradím podľa skutočných udalostí.

Myslím, že ma najviac bavila časť v knihe, kedy Billy opisoval rôzne časti svojho života. Mierny pocit chaosu mi spôsobovalo množstvo postáv Billyho identity, ale vydavateľstvo aj autor tento problém vyriešili tým, že krátky zoznam napísali na jednu stranu prebalu knihy aj do jednej samostatnej kapitoly s charakteristikou každej z nich.

Knihe dávam rozhodne 5/5 a odporúčam ju prečítať každému, kto rád číta spoločenskú beletriu s trochou krimi a psychológie. Myslím, že by mohla zaujať mnohých čitateľov, ktorí sa však nezľaknú jej rozsahu. Musím ťa však upozorniť na to, že v tejto knihe nie sú nudné alebo takzvané pasáže, takže sa nebudeš pri čítaní nudiť.