Nič ma nezlomí
Všetky obaly
O čom je kniha Nič ma nezlomí?
Pre Davida Gogginsa bolo detstvo nočnou morou – chudoba, predsudky a fyzické násilie mu vypĺňali dni a strašili ho po nociach. Vďaka sebadisciplíne, psychickej odolnosti a tvrdej práci sa však zmenil z deprimovaného mladého muža s nadváhou a bez budúcnosti na ikonu amerických ozbrojených síl a jedného z najlepších vytrvalostných športovcov na svete.Ako jediný človek v dejinách úspešne absolvoval elitný výcvik špeciálnych jednotiek amerických námorných, vzdušných a pozemných tímov Navy SEALs, ľahkej pechoty Army Rangers aj taktických jednotiek vzdušných síl Air Force Tactical Air Controller, vytvoril rekordy v množstve vytrvalostných súťaží a časopis Outside mu preto dal prezývku najzdatnejší muž Ameriky.
V knihe Nič ma nezlomí rozpráva svoj ohromujúci životný príbeh a odhaľuje, že väčšina z nás využíva približne štyridsať percent svojich schopností. Nazýva to štyridsaťpercentným pravidlom a svojimi
skúsenosťami ukazuje cestu, ktorou môže hocikto zvládnuť bolesť, rozdrviť strach a naplno zúročiť svoj potenciál. (Založil/a: icekafe)
)




Ako chlapca s čiernou pleťou ho v škole šikanovali a doma jeho a mamu otec fyzicky a psychicky týral. Všetko to zlo ho poznačilo a poháňa ho to vpred, aby dokázal, že má na to, aby lámal rekordy.
Kniha je písaná takým štýlom, že vás hneď osloví a núti vás to čítať stále ďalej. Keď som však prišla k časti, kde začal prekonávať rekordy, nevidela som Gogginsa ako „ťažkého frajera“, ako sa sám označoval, ale skôr ako krehkého zlomeného muža, ktorý stále niečo potreboval svetu dokázať, teda hlavne to, že je v športe najlepší. Najprv mal cieľ stať sa elitným príslušníkom NAVY SEALs, čo sa mu podarilo, a potom prekonať rôzne športové rekordy. Musím zdôrazniť, že David často siahal až na svoje úplne dno, napríklad keď mal únavovú zlomeninu, zobral si pásku a prelepil si nohu, aby kosti stabilizoval a dokončil bežecké preteky. Keď mal zas v zime pocit, že mu odmrzli nohy, radšej si nedal do konca pretekov dole čižmy, aby túto skutočnosť vytesnil. Hovoril si, že si ich dá dole v nemocnici, aj keby mu mali amputovať nohy, aspoň si bude môcť povedať, že je „ťažký frajer“. Presne tak, aj ja som z toho mala podobné pocity :) Takže by som upozornila len na túto skutočnosť, ale verím, že ľudia počúvajú vlastné telo a takéto veci by nerobili.
Osobitne sa mi páčili „výzvy“ na konci kapitol, ktoré môžu ľudí motivovať.
Ešte by som chcela odporučiť ženám, ak neviete, akú knihu svojmu mužovi kúpiť ako darček, toto je podľa mňa dobrý tip. Vnímam ju ako motivačnú a športovú knihu s tým, že aj tým mužom, ktorí nečítajú, by sa mohla páčiť.