Spoza čarovného prútika

V tejto autobiografii nám Tom vtipne, sviežo, úprimne a srdečne rozpráva o svojom detstve, rodine - filmovej aj skutočnej, natáčaní, problémoch s alkoholom aj o depresii. Vo výsledku je kniha tou najúprimnejšou spoveďou o všetkom, čo sa v jeho živote doteraz udialo.

Celé je to veľmi milé a vtipne podané. Z textu je cítiť, aký je Tom dobrý, pokorný a skromný človek. O svojej rodine, priateľoch, kolegoch či iných ľuďoch vo svojom živote píše vždy mimoriadne pekne a chápavo, s obrovským porozumením. Zároveň si z nich často uťahuje tým najláskavejším možným spôsobom. Dokáže si urobiť srandu sám zo seba a okrem toho, že ma neustále dojímal, často som sa nahlas smiala.

Má veľmi príjemný štýl písania. Počas celej knihy som mala pocit, akoby sme sedeli u mňa doma na gauči, popíjali čaj a on všetky tie zážitky a príhody rozprával priamo mne. Napísať svoj memoár tak, aby sa čitateľ cítil presne takto, je jedinečné a skvelé a možno aj preto som si knihu neustále užívala.

Počas tejto knihy som si ho veľmi obľúbila, akoby sa svojim spôsobom stal mojím kamarátom. No na základe jeho rozprávania som si obľúbila aj iných ľudí, o ktorých som toho doteraz veľa nevedela. Napríklad som si úplne zamilovala Ruperta Grinta, ktorého sám Tom opisuje ako milého a bláznivého chlapíka.

Nie všetko sa v knihe točí len okolo nakrúcania Harryho. Táto kniha je o rôznych aspektoch Tomovho života, ale je samozrejmé, že nás vezme na výlet po Rokforte.

Je zaujímavé čítať o tom, ako vnímal svoju postavu. Čo si myslel o Dracovi Malfoyovi, ako vnímal Rokfort a celý príbeh Harryho Pottera. Čo boli podľa neho hlavné témy príbehu? A poviem vám, že keď hovoril o Dracovej voľbe a reagovaní na situácie, ktoré sa Dracovi v živote stali, mala som zimomriavky. Rovnako aj pri jeho opisoch hercov Hagrida, Nevilla či Dumbledora a mnohých iných. Zvlášť zábavné a hrejivé boli kapitoly venované Alanovi Rickmanovi a Jasonovi Isaacsovi.

Kniha bola skvelá jazda zákulisím Harryho Pottera, no aj Tomovho života. Bolo nevýslovne úžasné smieť nazrieť za oponu po boku tohto milého vnímavého človeka. Vidieť ako si váži, že mohol byť toho súčasťou ma primälo obľúbiť si filmy o čosi viac a nevnímať ich len ako niečo v pozadí kníh, keď som mala príležitosť dozvedieť sa, koľko skvelých ľudí sa na tom projekte podieľalo a ako veľmi sa snažili, aby bola ich práca pre divákov skutočným zážitkom.

Musím sa však priznať, že mňa osobne sa veľmi dotkla aj kapitola jeho života v ktorej bojoval so závislosťou na alkohole. Možno je to tým, že polovica ľudí, čo o tom píše to nikdy nezažili, ale nikto tú frustráciu a celkové pocity, ktoré som ja sama zažívala, neopísal lepšie ako Tom. A najmä si po tom, čo som sa o ňom dozvedela, budem vážiť Toma Feltona ako človeka oveľa viac. Skutočne výnimočná kniha.

Priznám sa, že som nikdy nebola veľký fanúšik Toma Feltona. Vždy to bol pre mňa len zlomyseľný Draco Malfoy so svojim typickým úškrnom, ktorý neustále znepríjemňoval život môjmu obľúbenému Harrymu.

Som rada,že som si mala možnosť knihu prečítať a spoznať Toma ako obyčajného človeka.

Previedol ma svojim životom od detstva až po dospelosť. Ukázal mi svoj pohľad na to,aký bol život v zákulisí počas natáčania filmov,v ktorých hral. Až pri čítaní som zistila, že obsadil úlohu aj vo filme môjho detstva Piadimužíci, a to som ten film videla kedysi miliónkrát, ale vôbec som si to neuvedomila.

Bolo úžasné spoznať jeho rodinu. Každý jej člen ho svojim spôsobom ovplyvnil a posunul vpred. Myslím, že nie len vďaka sebe a svojmu talentu ale aj zásluhou rodiny sa dostal tam,kde je dnes.

Tom má neuveriteľný rozprávačský talent ,ktorým vás pri čítaní prenesie ku sebe do obývačky ,a tak máte pocit,že sedíte pri ňom a počúvate všetky jeho príbehy priamo od neho. Dozviete sa veľa informácií a podrobností z jeho života, ktoré by verejnosť podľa mňa ani nevedela,keby sa tak v knihe neotvoril. Oceňujem jeho úprimnosť aj v tých ťažších etapách jeho života.

Štýl,akým knihu napísal je citlivý, pohodový,oddychový a jednoduchý, no zároveň fascinujúci,vtipný a zaujímavý. Dávno som nemala pri čítaní pocit,že nechcem,aby kniha skončila. Ja som z nej nadšená a odporúčam po nej siahnuť .

Nad touto autobiografiou som dlho váhala, ale kúpu neľutujem. Dozvieme sa nie len pikošky zo zákulisia natáčania Harryho Pottera ale aj o tienistej stránke dopadu celého natáčania na herca a jeho okolie. Mnohé veci ka prekvapili a mnohé historky rozosmiali. Ja rozhodne odporúčam prečítať každému fanúšikovi HP.

biografie nepatria k mojej šálke kávy. teda tie autorské. skôr si radšej prečítam beletrizované ako sú napr. Agónia a extáza, či Smäd po živote. ten Tomov som dlhšie obchádzala, ale vedela som, že si ho chcem prečítať. ako pre fanúšika HP, to bolo jediné riešenie, ignorovať knihu neprichádzalo do úvahy. a tak konečne nastal ten večer kedy som sa do nej pustila. opísať čo HP pre mňa znamená by bolo asi na dlho. do čias kedy som objavovala čaro kníh a filmov. priznám sa. postavu Draca som nemusela. to bolo ale kedysi, čím viac mám filmy napozerané a knihy načítané, tak ho postupom času začínam vnímať inak. vidieť tie nuansy, odtiene jeho postavy.

vďaka tejto knihe som zistila akým úžasným človekom Tom je. má síce len 36 rokov a už vydal životopis. možno si niekto povie, že skoro na taký vek, ale Tom cítil, že svoj príbeh musí dať von. jeho rozprávačsky talent je neuveriteľný, ako by som sa znova vrátila do čias do čias kedy som objavovala čaro kníh a filmov, a znova to všetko prežívať, tentoraz z jeho pohľadu. to s akou úctou, pokorou, skromnosťou a vďačnosťou hovorí o týchto časoch, o tých, ktorý ho formovali a mali vplyv na jeho dospievanie, je krásne. či už išlo o jeho skutočnú rodinu alebo o tú filmovú.

Tom hovorí o jeho detstve, prvých úlohách, a samozrejme o momente kedy sa jeho život zmenil, o HP. nebolo to možno tak ako u Emmy, Daniela či Ruperta, ktorí sa ocitli v centre pozornosti, na rozdiel od nich si mohol zachovať, ako hovorí on sám, aj svojím spôsobom tak trochu obyčajné detstvo. hovorí aj o tom čo bolo až filmy skončili a on sa s úlohou Draca rozlúčil, o tom ako sa hľadal a našiel sa. zatiaľ čo časť, ktorá je venovaná HP je asi najmä pre fanúšikov, pohladením na duši, ktoré dojme a občas upadne pri tom nejaká tá slzička, tak tá o časoch po, je trochu ťažším čítaním. Tom bez servítok hovorí o svojich závislostiach, psychických problémov, o odvykačke. o tom ako je dôležité venovať pozornosť aj tomuto a nebrať to ani ešte teraz v 21st. ako niečo zahanbujúce.