Ráma II

Ráma II. je veľkolepé medzihviezdne predstavenie s dôrazom na jednotlivcov, ich ľudské nešvary a egoistické sledovanie vlastných zámerov. Postavy sú omnoho detailnejšie vykreslené a nie všetci sú ctihodní vedci, ochotní položiť svoj vlastný život na oltár poznania a ešte prihodiť poukážky do Lidla, aby málo nebolo. Jediný, kto mi tam nedával zmysel, bola kozmonautka Irina, ona by mohla figurovať ako názorné vysvetlenie pojmu "byť niekde do počtu".

Autori neodbili tých 70 rokov tým, že si všetci žili svoje životy, akoby sa nechumelilo - do histórie zapísali obrovskú ekonomickú krízu, pri ktorej pôsobí aktuálne zdražovanie ako párcentová záležitosť, vytvorili katolíckeho mučeníka, vysvetlili kolaps počítačových systémov - no skrátka, svet počas čakania na Rámu nesedel na riti, ale sa radšej presunul do nej.

Opisy vnútorného prostredia Rámu sú tentokrát striedmejšie - predsa len si na to Clarke posvietil dosť podrobne už v jednotke - a dej sa viac orientuje na konanie jednotlivých aktérov. Príde aj na zopár drsnejších scén (nie veľmi. Krv bude striekať, ale nepôjdeme sa pozrieť zblízka) a celkovo sa príbeh vyznačuje väčšou akčnosťou, napätím a dynamikou. V závere by som prijala viac odpovedí, ale to sme už u Clarka zvyknutí, že nám nezavesí na nos aj to, čo si dávajú Rámčania do nedeľnej polievky. A okrem toho, ešte nás čakajú ďalšie stretnutia, a snáď teda aj vysvetlenia.