Železný plameň

Druhá časť nám predstavuje Vialoet ako vyspelejšiu a celý svet sa nam rúti do záhuby.

Kto bude teraz štát na čele keď Violet zistila tajomstva k Xandenovi a jej matka konečne priznala Wyvernov?

No ake všetky tajomstvá ešte len budú musieť vyjsť najavo aby im to vsetkym zachránilo život?

Táto časť je nabita akciou a pomocou, ktorú nie vsetci su ochotný prijať alebo poskytnúť.

Myslím, že vo veľa veciach sa väčšine otvorili oči, pretože to čo Xanden urobi, už nezabráni ničomu, treba byť krutý, aby si uvedomili ake naozajstné nebezpečenstvo ich čaká a neminie pokiaľ všetci nespojja svoje sily.

Bolo tu však veľa pasáži, ktoré boli zbytočne (asi trebalo nahnať veľa strán) ale budiš.

Hlavné je, že boj s drakmi bol jednoducho fascinujúci a to na tychto knihách milujem a ta mágia a všetky možné pečate, ktoré majú jednotlivci, fantázia

Nechápem, ako sa môže tak blbá kniha čítať tak dobre... Violet ma štve čoraz viac - každú chvíľu jej niekto dá dobrú radu, či jej poskytne dôležitú informáciu, a ona nič. Akoby okolie neexistovalo, a ona si žila s klapkami na očiach a sluchátkach na ušiach. Akože chápem, keď je človek zamilovaný, a hormóny pracujú, tak je mimo. Ale ona je mimo, a ešte zvládne bojovať, nechať sa mučiť, chodiť do školy, rebelovať,atď atď. Proste jedna super žena. Zbytok jej kamarátov, dokonca aj Xaden, a vlastne aj draci a celý svet, akoby boli iba kulisy, kde hlavnou postavou je Violetina hlava. Už druhý diel jej fandím, aby sa konečne pobľula, inak to urobím za ňu. Na to, aká je lemravá (fyzické telo má aj napriek posilovaniu, behaniu, zápaseniu úplne k ničomu, akoby jej svaly nereagovali - nechápem), je zo všetkých aj tak najlepšia :-D. Debilina najväčšia, ale stejne šulim spánok, lebo chcem vedieť, čo bude v ďalšej kapitole. Chcem vedieť viac. Každá akcia ma napína, pretáčam očami každú chvíľu, niekedy ani nedýcham. Nerozumiem tomu. Autorka má evidentne veľké skúsenosti s písaním romantických kníh (o čom svedčí aj jej firma), ale fantasy je iba totálny okraj. Ale pokračujem ďalej! A žalúdok udržím kľudný!

Ledva som to dočítala. Kým zo Štvrtého krídla som bola viac než unesená, toto pokračovanie sa so mnou ťahalo jak sopeľ. strašné... Autorka rozpisovala na desiatich kapitolách - budú bojovať, nebudú bojovať, milujú sa alebo sa nemilujú a Xaden s Violet trtkali jak zvieratá bez akejkoľvek empatie... ani neviem, či pôjdem do ďalšej časti (a to ich má byť že vraj dokopy päť meh).

Dokopať k dvojke Štvrtého krídla mi teda trvalo. A nebyť spoločného čítania, neviem či by som to stihla tento rok a to už mám doma aj trojku

 Violet prežila prvý ročník. Teraz začína pravý výcvik. Nový viceveliteľ si zasadol na Violet a dá jej toporiadne vyžrať. No jej nezlomná vôľa jej nedovolí zlomiť sa. Aký bude ďalší rok na akadémii, keď Violet pozná tajomstvá, ktoré by nemala?

Ale tak poďme si to zhrnúť pekne od začiatku. Tak ako som v jednotke Violet zbožňovala, tak tu mi do polovice žrala nervy. Normálne som rozmýšľala, či je to tá istá osoba. Celkovo prvá polovica knihy ma na striedačku bavila a vytáčala. V druhej polovici to konečne nabralo grády a už sa to čítalo pomerne samo. Vrátilo sa nadšenie z čítania ako pri prvej časti. A potom prišiel koniec a ten to všetko pos**l. Ešte sa mi nestalo, aby ma koniec nejakej knihy takto vytočil. A stále ma to drží. Dokonca až tak, že neviem či vôbec chcem čítať Ónyxovú smršť.
No dobre kvôli Trainovi si ju možno prečítam. Ten zaručene nesklamal a patrí medzi najlepšie postavy. Jeho hlášky boli bez debaty najlepšie.

•„Zožeriem kohokoľvek, kto na teba zaútočí. Došla mi trpezlivosť.“•

•„Mohol si niekoho rozpučiť,“ pokarhám ho.
„Mohol, no hľa, uhli sa.“•

V konečnom dôsledku by som radšej prijala koniec v štýle prvej časti, zvládla by som aj keby zas nechala niekoho umrieť, ako TOTO! A aj keď som si dopriala čas, aby sa mi to uležalo v hlave a nehodnotila na základe emócií, neprešlo ma to. Moje hodnotenie je teda 3,5/5

Ďakujem kočkám zo spoločného čítania, že ma vzali medzi seba a keďže to bolo super, tak s nimi si toho Ónyxa prečítam .