Koniar z Auschwitzu

Samozrejme, príbeh je vo všetkých memoároch podobný - do Auschwitzu nikoho neposielali, aby tam pestoval rajčiny na slnkom zaliatom políčku - no Henry a Dexter zvolili odlišný naratív. Z textu cítiť obrovskú frustráciu, strach, zúfalstvo, nespravodlivosť a v neposlednom rade hnev, no autori to dokázali zjemniť čiernym humorom. Nič nezľahčujú, Henry si robí srandu výlučne sám zo seba, no ešte som nečítala knihu o koncentráku, pri ktorej by som sa miestami začala nahlas smiať. A nie, skôr než sa spýtate, nemám preto výčitky, lebo ak autor vyhlási, že počas liečby svrabu chemikáliami vyzeral ako šmolko, evidentne nie je jeho zámerom, aby ste kvôli tomu tri dni plakali.

Autori sa nesnažia vzbudiť zášť voči nemeckému národu ako takému - naopak, vysvetľujú nemeckú mentalitu, v ktorej je zakorenené rešpektovanie autorít. Čo narobíte, keď je tou autoritou akurát šialený rasistický maliar. Dokonca nehádžu ani nacistov všetkých do jedného vreca (s betónovým kvádrom do rieky), Henry spomína na niekoľko prípadov, keď sa aj nacista dokázal zachovať ako slušný človek so svedomím.

Ak by ste náhodou zvažovali, že si knihu kúpite, lebo "jééééj koníky", tak si vás dovolím upozorniť, že o chove koní tam toho zas tak veľa nie je. Celkovo nič zbytočne nerozmazáva a nenaťahuje svoje spomienky zdôrazňovaním svojej fatálnej situácie - niekoľko otrasných epizód koniec koncov zarezonuje rovnako. Posledná tretina knihy hovorí o jeho živote po oslobodení, rúca mylné predstavy o tom, že sa otvorili brány koncentráku, dnu preniklo slnko a všetko bolo zrazu v poriadku.

Koniar z Auschwitzu je skutočný príbeh nemeckého židovského chlapca, ktorý už od svojho detstva na vlastnej koži zažíval nenávisť kvôli svojej rase a vierovyznaniu.

Príbeh obsahuje veľmi autentické opisy jeho detstva, udalostí pred vypuknutím druhej svetovej vojny, prenasledovanie židovského obyvateľstva, až kým on a jeho rodina postupne neprišli o všetko.. prácu, občianstvo, majetok a svoj domov.

Jeho rozprávanie pokračuje deportáciou do Lodžského geta v Poľsku, kde prežije niekoľko rokov svojho života, následný transport do Auschwitzu, pochod smrti, Buchenwald, až po oslobodenie a život po oslobodení.

Existuje mnoho príbehov ľudí, ktorí prežili koncentračné tábory, ale každý príbeh je iný, každý z preživších má vlastné zážitky, vlastné vnímanie situácie. Ale jedno majú spoločné. Každý z tých príbehov je výnimočným rozprávaním o odvahe, odhodlaní a obrovskej vôli žiť a bojovať na mieste, kde vás vlastne poslali zomrieť..

Takým príbehom je aj Koniar z Auschwitzu. Henry takmer celý svoj život žil pod nadvládou Nemcov. Prišiel nie len o svoju rodinu, ale aj o svoju krajinu. Po oslobodení mal 16 rokov. Preto nebolo ľahké dostať sa do obyčajného, bežného života, kde nemá nič a nikoho, komu by na ňom záležalo..

Je obdivuhodné, koľko toho dokáže prežiť jedno dieťa. Henryho by som nazvala hrdinom. To, čo dokázal prežiť, by možno nezvládlo ani mnoho dospelých. Pri čítaní jeho príbehu neudržíte slzy.