Anjelský strom

Lucinda Riley zaručene patrí medzi jedny z mojich najobľúbenejších autoriek. Aj keď bežne po takomto žánri nesahniem, pri jej knihách robím výnimku pretože viem, že vždy dostanem neuveriteľne silný a krásny príbeh. Lucinda má/mala obrovský talent na písanie takýchto príbehov. Jej knihy sú zárukou dobrého čítania. Bohužiaľ nových kníh, ktoré by napísala, sa už nedočkáme. Stále však čakajú na vydanie jej staršie knihy. Bojím sa momentu kedy vyjde v preklade jej posledná kniha. Anjelský strom je knihou, ktorú vydala ešte pod iným menom a ku ktorej sa znova neskôr vrátila aby ho oprášila, pohrala sa s ním a vdýchla mu tam nový život.

Greta sa po 30 rokoch vracia do sídla Marchmont Hall, z ktorého kedysi odišla. Na svoj život na ňom si bohužiaľ nepamätá. Po nehode totižto prišla o veľkú časť svojich spomienok. Teraz tam prichádza na pozvanie svojho priateľa. Obaja dúfajú, že jej toto miesto prinavráti jej stratené spomienky. Počas prechádzky nájde náhrobok, ktorý otvorí dvierka do nich. Greta si aj s pomocou Davidovho rozprávania začne postupne spomínať. Niektoré spomienky však nebudú pekné a odhalia dlho ukrývané tajomstvá panstva a jeho obyvateľov.

Som rada, že som mala vďaka nášmu vydavateľstvu Tatran možnosť prečítať si túto knihu. Anjelský strom je krásnym, silným ale zároveň aj smutným a tragickým príbehom troch generácií žien, ktoré mali svoje sny, túžby a ktoré to v živote nemali ľahké a museli prekonať množstvo prekážok, ktoré napr. so sebou prinášala vtedajšia doba. Príbeh sa postupne zameriava na Gretu, jej dcéru Chesku a vnučku Avu. Každú z nich spoznávame v inom období jej života. S Gretou sa prvýkrát stretávame ako s mladým dievčaťom, plným snov o tom ako bude raz slávne. Keď otehotnie, musí ich na istý čas odložiť a zameria sa na to aby jej dcérka mala všetko čo potrebuje. Ako čas ukáže svoje sny o tom byť slávna si bude môcť čiastočne naplniť prostredníctvom nej, keďže sa z Chesky stane detská filmová hviezda. Sláva je však vrtkavé šťastie a Cheska má iné predstavy o živote ako jej mama. Ani jej cesta za šťastím nie je taká ľahká. Nakoniec sa stretávame s Avou, ako mladým dospievajúcim dievčaťom.

Anjelský strom, ako je to už u Lucindy zvykom, je mnohovrstevným príbehom, ktorý sa pred čitateľom odhaľuje stránku po stránke. Ďalším typickým znakom Lucindiných kníh je striedanie kapitol z minulosti a prítomnosti. Lucinda nás na začiatku vpustí do príbehu, načrtne nejaké tajomstvá a ako príbeh postupe a odhaľuje pred nami svoje vrstvy, dostávame sa hlbšie k jeho podstate a uvedomujeme si čo sa tam stalo a k čomu všetkému vlastne došlo. Anjelský strom je príbehom, ktorý je plný šťastia a radosti, ale aj smútku a tragédií, života a smrti, lásky a nenávisti, vzostupov a pádov. Proste život vo svojej čistej podstate, s dobrými aj zlými momentami. Lucinda aj v tomto príbehu píše o láske a jej mnohých podobách. O láske, ktorá chráni ale aj o takej, ktorá ubližuje a ničí.

Pri čítaní si prejdete asi všetkými emóciami, ktorými sa dá. Budete cítiť radosť, budete sa smiať, ale bude cítiť aj hnev, smútok či ľútosť. Lucinde sa aj v tomto príbehu podarilo vytvoriť dokonalé postavy z mäsa a kostí. Milujete ich, prajete im aby našli svoje šťastie, ale zároveň vás rozčuľujú svojím správaním a vy sa na ne hneváte. Krásnym príkladom sú Greta, ktorá si časť svojich snov plnila práve cez Chesku a na to, že to nebolo asi to najlepšie prišla až neskôr. A samozrejme Cheska, tá od malička žila v žiari reflektorov a nepoznala takmer nič iného. Nevedela odlíšiť realitu od filmu a prispeli k tomu aj zdravotné problémy, ktorými trpela. Najrozumnejšia z nich sa mi zdala Ava, ktorá mala to šťastie, že zažila krásne detstvo plné lásky a šťastia.

Záver príbehu Grety, Chesky a Avy je smutno-krásny. Každá z postáv nájde v istej podobe svoje šťastie a pokoj. Osobne radím Anjelský strom medzi moje najobľúbenejšie, samostatne stojacie príbehy od Lucindy k Polnočnej ruži a Levanduľovej záhrade.

Krásny, opäť jedinečný príbeh, vtiahol má do deja od začiatku až do konca, veľmi dobré čítanie, žiaden prvoplánový dej. U Lucindy mám rada, že každý príbeh je iný, jedinečný, opäť nesklamala.

Lucinda Riley- Anjelský strom

Kniha opisuje život Gréty- jednej z hlavných hrdiniek od mladíckych čias…
Dejová línia pozostáva z dvoch období,ako sme už u Lucindy zvyknutí… Gréta je poslucháčom a pozorovateľom vlastného života… Ako by si sa cítila,keby si zrazu,v sekunde stratila 24 rokov svojho života? A život plynul ďalej,len Gréta sa cítila ako niekto cudzí…
Mladučkú Grétu jej ťažkým a turbulentným životom sprevádzal kamarát David,ktorý bol s ňou úplne od začiatku a verím,že až do konca…
Ďalšou hlavnou postavou bola Cheska- Gretina dcéra,ktorá napriek úžasnej kariére trpela psychickými poruchami… v oboch prípadoch sa história opakovala a z oboch žien boli slobodné matky…
Kniha bola miestami mysteriózna ?,teda pre mňa určite… nebola zlá,veď Lucinda zle nepíše,ale mám pocit,že trošku sa vymykala takej tej Lucindinej romantike… alebo možno len ja som túžila tam mať viac romantiky ?

Nádherný životný príbeh, do deja vás to vtiahne od prvej stránky a neprestanete čítať, kým nebudete na tej poslednej.