Prázdne hniezda

Toto bolo veľmi ťažké čítanie…čakala som, že to bude silná kniha, ale toto…

Táto knižka bola pre mňa citovým tornádom, nájdete v nej príbeh priateľstva, doslova na život a na smrť..

Roman a Sebastián.. Dvaja priatelia, ktorí spolu kráčajú životom a navzájom si pomáhajú prežiť..

Roman..jeho život bol od malička ťažký, bol zo sociálne slabšej rodiny, otec tyran a matka alkoholička..ale on to nikdy nevzdal. Aj napriek tomu, že bol na dne spoločnosti, podarilo sa mu dostať hore a bojovať za svoj život..až jedného dňa spadne zase dole..doslova..spadne z komína a ostane v kóme..

Sebastián..sa snaží stať spisovateľom a Romanov pád ho k tomu viac inšpiruje a začne písať jeho životný príbeh..pomaly odhaľuje jeho temné zákutia a zisťuje, že nie všetko je tak, ako to na prvý pohľad vyzeralo.. postupne sa dostáva pod povrch.

Príbeh bol krásny a smutný zároveň. Ukazuje nám, že nie všetci majú dokonalý život a rodinu, že by sme sa mali zamyslieť nad tými menej šťastnými, ktorý bojujú každý deň..

..príbeh som len nečítala, ale prežívala ho so Sebastiánom a Romanom..bola som tam, cítila som to, ten smútok, tú bezmocnosť, tú beznádej, ten zmätok a postupné pochopenie a nakoniec zmierenie..

Nakoniec som si aj poplakala, pretože to, čo prišlo som nečakala a zasiahlo ma to naplno..otvorilo mi to oči a donútilo zamyslieť sa..niekedy totiž to, čo vidíme nie je to, čo naozaj vidíme..treba čítať medzi riadkami a tam je ukrytá skutočná pravda..

…a ten koniec som naozaj nečakala..málokedy ma niečo prekvapí, ale toto..toto ma dokonale zničilo..roztrhalo mi to srdce na kúsky a nad všetkým som začala oveľa viac premýšľať a analyzovať všetko, čo som si prečítala..

Jediné, čo mi trochu vadilo, bola forma. V príbehu sú občas zbytočné opisy a siahodlhé pasáže, bez ktorých by sa obišla, ale ničomu to nevadí, jej posolstvo je jasné aj napriek tomu, len to niekedy pôsobilo ako päsť na oko, ako sa hovorí

Toto si chcete prečítať, ale varujem vás, budete potrebovať naozaj tú správnu náladu, aby vás knižka úplne nezničila..

Veľmi silná kniha, ktorá vas v závere donúti zamyslieť sa.

Zamyslieť sa nad osudom detí, ktoré vinou iných skončia na okraji spoločnosti, kde za nich nik nebojuje a svoje právo na boj maju predom prehratý.

Zamyslieť sa nad tým, že šikana fyzická ci psychická má neuveriteľný dopad na následný život a hoci sa zdá, že takýto ľudia v dospelosti bojujú a sú šťastný, stále je to len pretvárka, ktorá už nikdy zničenú dušu a podstatu človeka neopraví.

Kniha je ponurá a ukazuje nám ako sa to nemá, že aj keď má takýto človek pri sebe niekoho, kto by zaňho položil aj život stále nemá ako pomôcť mu vyhrabať sa s tých najväčších sračiek.

Príbeh Romana bol smutný ale i veselý vďaka Sebastianovi, jeho priateľovi vďaka ktorému jeho detstvo a dospievanie nebolo len o ponižovaní a týraní.

Na konci mi ušla slza, pretože koľko takytochto deti na tomto svete je a koľko ich skončí tak ako Roman v dospelosti?

Budú sa vedieť vyrovnať so svojim detstvom a v dospelosti byť plnohodnotným životom alebo budú skrývať svoju bolesť za neúprimné úsmev.

• „Nemali by sme zabúdať robiť, to čo sa nám chce. Lebo práve to, čo sa nám chce robiť, je to, čo má v živote skutočný význam. Byť človek je síce výsada, no byť šťastným človekom je odmena.“ •

Moja prvá kniha od autora a predpokladám, že nie posledná. Prázdne hniezda si ma našli prostredníctvom štafety, ktorú zorganizovala Kristínka @knizny_blond.

Najlepší priatelia Sebastián a Roman spoločne kráčajú životom už od základnej školy. Romanov nešťastný pád, po ktorom upadne do kómy, ich spoločnú cestu preruší. Sebastián sa túži stať spisovateľom a tak sa rozhodne popri návštevách v nemocnici, napísať Romanov príbeh. Sebastián pri písaní odhaľuje Romanove tajomstvá a snaží sa s nimi vyrovnať. Romanov život totiž nebola prechádzka ružovou záhradou. Svoje detstvo prežil v inštitúcii Nádej, určenej pre ľudí, ktorý sa ocitli na úplnom dne spoločnosti.

Je to naozaj krásny príbeh o priateľstve a o krehkosti ľudskej duše. Autor krásne vystihol to, že aj keď si myslíme, že človeka dokonale poznáme, nie je to ani náhodou tak. Že aj osoby žijúce na pokraji spoločnosti sú ľudské bytosti, ktoré si zaslúžia lásku. Na konci som si veru aj poplakala.
Jediná vec, ktorá mi trošičku kazila celkový dojem z knihy boli neoddelené (neoznačené) pasáže z minulosti, čiže som občas bola zmätená a na niektorých stranách bolo dosť chýb v texte. Ako keby ich korektor preskočil .
No určite knihu určite odporúčam ️

4/5

Silný príbeh o neľahkom živote, ktorý vás chytí za srdce a prinúti zamyslieť sa nad ľuďmi, ktorí nemali to šťastie byť šťastnými.

Od Adama som prečítala všetky jeho knihy, no táto bola rozhodne tá najemotívnejšia. Zanechala vo mne mnoho pocitov od ľútosti až po vďačnosť. Vďačnosť za svoj život a za detstvo, ktoré som mala. Príbeh o oddanom priateľstve dvoch navonok odlišných ľudí ale aj o tom, že napriek tomu, ako zle s vami ľudia zaobchádzali, môžete ďalej šíriť dobro a mať láskavé srdce.

Sebastián vyrastal v milujúceho rodine, ktorá sa vždy postarala o jeho potreby.
Roman zasa v zariadení menom Nádej kde však všetci svoju nádej dávno stratili. Osud ich už v detstve spojil a medzi chlapcami sa zrodilo priateľstvo, ktoré vydrží v dobrom aj v zlom.

Ak ste teda na Vianoce dostali poukážku do kníhkupectva a túžite po knihe od slovenského spisovateľa s pridanou hodnotou, ktorá vo vás zanechá množstvo emócií, Prázdne hniezda je to pravé.