Trofej

Ako sme už zvyknutí z autorkiných kníh, príbeh sa odohráva na viacerých miestach a vo viacerých časových linkách. Postupne spoznávame postavy a objavujeme to, čo by malo zostať ukryté. Keď sa však táto mozaika situácií na konci vyskladá, vezme vám dych.
V tomto diele sa autorka vyhrala s napätím a ja sama som mala problém určiť, čo mi v príbehu nesedelo. Samozrejme, vrah nebol problémom. Ten predstavovala zaujímavá linka, ktorú autorka pridala, a o ktorej vám nemôžem povedať viac. Bolo to však niečo, s čím som sa v jej knihách ešte nestretla - a hoci mi to prišlo ako nečakaný prvok, knihe to dodalo zvláštnu príchuť, ktorá mi zostala v hlave aj po dočítaní.
.
Myslím, že túto knižku od Yrsy som si nemohla nechať na lepšie obdobie. Mrazivá islandská zima v strede poloninského leta je niečo, čo znie priam hriešne - asi podľa toho, ako veľmi obľubujete vraždy a napätie. Príbeh bol vystavaný zaujímavo a poctivo držal moju pozornosť až do konca.
.
Ak máte doma milovníka/milovníčku napätia či dobrej krimi, myslím, že Trofej bude skvelým čitateľským zážitkom.

Táto kniha bola v poradí tretia, ktorú som od danej autorky prečítala a musím povedať, že je podľa môjho názoru najlepšia a najviac desivá rovnako ako kniha Niet úniku.
Knihu Trofej autorka napísala ako standalone, no nepohnevala by som sa ak by z toho urobila sériu.

Celý príbeh sa odohráva na mieste kde by človek bez poriadneho oblečenia neprežil ani minútu a kde nepočujete ani vlastný krik. Samota, treskúca zima a na dohľad iba samý sneh. Už len to znie poriadne desivo. No čo ak tam vonku niečo s nimi je a prosí ich aby ho pustili dnu?

Kniha je rozdelená na tri samostatné príbehy, ktoré ale navzájom súvisia. Počas čítania som si ani nevedela vybrať, ktorý z nich je desivejší, a z ktorého mám väčšie zimomriavky. Niet pochýb, že Yrsa sa vie postarať o atmosféru, ktorá sa s vami ponesie naprieč celou knihou.

V jednotlivých kapitolách sledujeme skupinu na výprave v neľudských podmienkach a zároveň prechádzame do prítomnosti kde prebieha pátranie po tejto skupine a vyšetrovanie. Počas čítania som bola v napätí a snažila sa vyriešiť prípad skôr, ako vyšetrovatelia.
Záver knihy ma úplne dostal. Mala som nejaké podozrenia a odhady, no to s čím autorka prišla bolo úplne geniálne.

Preto ak hľadáte knihu, z ktorej vás bude mraziť, Yrsa a jej severské krimi je dokonalá voľba.

Konečne Yrsa, na akú som zvyknutá. Ide o horor, kde sú v popredí aj duchovia, resp. zvuky a vidiny, ktoré neviete vysvetliť. A ja som knihu čítala večer sama doma. Nebolo mi všetko jedno. Rozmýšľala som, či to nenechať na ráno, ale chcela som vedieť, ako sa to skončí. Dejová línia so skupinou, ktorá hľadala v zimnej pustatine radar, mi veľmi pripomínala príbeh o Ďatlovovej výprave – milovníci hororov viete, o čom hovorím. A príbeh z meracej stanice mi tiež najprv úplne sadla a hovorila som si, ako by som tam vedela pracovať, aký kľud tam môže panovať, až kým sa neobjavili divné zvuky a tiene, pri ktorých by som asi utekala kade ľahšie. Jediné, čo mi prekážalo, bol koniec, ale beriem, že je to rozhodnutie autorky, aký záver si pre svoj príbeh vyberie. Prišlo mi to také rýchle a jednoduché.
Ak sa radi bojíte, alebo máte radi príbehy zo zasneženej prírody ako ja, knihu veľmi odporúčam. Má svoju atmosféru, a keď sa začítate, nebudete vedieť prestať, kým nezistíte pravdu.