Turbo

Turbo je jedenásťročný jazvečík, ktorý žije v byte so svojou paničkou Helenkou. Helena je staršia dáma na dôchodku a so psíkom zdieľa roky spoločného života. Tvoria nerozlučnú dvojicu, ktorú spája nežnosť, rutina aj tiché porozumenie. Turbo miluje jedlo, pohodlie a predovšetkým spoločnosť svojej paničky, ktorá mu splní všetko, čo mu na jeho psích očiach vidí.

Keď však Helenka jedného dňa nečakane nepríde domov, psík náhle zostane sám. Nerozumie, kam sa stratila, prečo ho nikto nechce, a zrazu sa ocitá v chladnom prostredí útulku. Kde sú jeho známe deky, vankúše, vôňa domova a miska plná dobrôt?

Autorka sa veľmi citlivo ponára do psieho vnímania sveta, do jeho zmätenosti, smútku i túžby po láske. Je to kniha o vyrovnávaní sa so stratou, zmenou a samotou, ale aj o priateľstve, ktoré pretrváva aj za hranicou každodennosti, o potrebe blízkosti a o tom, že aj malé srdce môže mať veľké city.

„... skutočné priateľstvo spočíva vo vzájomnej podpore a starostlivosti... Veď čo už je to za priateľa, ktorý sa nám otočí chrbtom, keď sa pošmykneme?“

Magdalena Kulus v príbehu pripomína, že každý, či už človek, alebo zviera, si zaslúži pozornosť a lásku, bez ohľadu na vek. Upozorňuje aj na stratu kontaktu medzi ľuďmi v dobe, keď sa často uspokojujeme s technológiami namiesto skutočného rozhovoru. A hlavne, aké dôležité je mať niekoho, s kým sa môžeme tešiť o radosť, keďže len vtedy majú naše každodenné činnosti skutočný zmysel. Zároveň pripomína, že láska a nádej nikdy nevyhasnú.

Turbo prináša ťažkú tému podanú s jemnosťou a pochopením. Je to kniha, ktorá sa dotkne detí aj dospelých. Vďaka veľkým písmam a pôvabným ilustráciám je prístupná aj mladším čitateľom, no svojou hĺbkou osloví každého, kto vie, aké silné môže byť puto medzi človekom a zvieraťom. Je to zároveň krásny spôsob, ako citlivo deťom priblížiť tému straty blízkeho, a učiť empatii, zodpovednosti a pochopeniu pre starobu a stratu.

Mňa osobne príbeh veľmi chytil za srdce a verím, že si tohto milého jazvečíka obľúbite vy aj vaše ratolesti.

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slová.

„... za každých okolností sa nájde nejaká dobrá duša – jedna, a hádam aj viacero. A hoci by neboli schopné napraviť všetko zlé, vrátiť späť, čo sa stalo, stačí, že poškrabkajú za uškom, venujú pár milých slov či zoberú do parku. Už aj to je viac než dosť – veď samotu ešte nikto nikdy neporazil sám. Potrebný je na to druhý človek, prípadne pes - veď so psom nemožno byť osamelý.“