Mŕtvy na Pekelnom vrchu

„Truhla spadla na zem a telo sa z nej vykotúľalo. Vtedy zdakade pribehli cudzie psiská, veľké čierne ako smola. Rozšklbali telo a odniesli zdrapy von z mesta. Na Pekelný vrch.“

Kniha mŕtvy na Pekelnom vrchu je historická detektívka, ktorá sa odohráva vo veľmi zaujímavom období protitureckých vojen. Hlavnými postavami sú kapitán Stein, notár Barbarič a kaprál Jaroš. Táto trojica sa snaží odhaliť zradcu z Banskej Štiavnice, ktorý mal v pláne tajnými cestičkami dostať Turkov až do mesta, ale pátranie po tejto osobe skomplikujú ďalšie záhadné úmrtia.

Musím povedať, že Juraj Červenák sa veľmi vyhral s dialógmi v tejto knihe. Čítal som zatiaľ síce len niektoré časti zo série Černokňažník a Bohatier, takže to môžem porovnať len s týmito knihami, ale naozaj dialógy medzi postavami sú tu oveľa lepšie spracované ako v zmienených sériách. Upozorňujem ale, že ide o moju úplne prvú detektívku a nikdy som predtým nečítal knihu tohto žánru. Zasadenie do obdobia protitureckých vojen bol geniálny nápad a aj preto ma kniha hneď zo začiatku pohltila. Popravde táto skutočnosť ma donútila si toto dielo zaobstarať a to, že šlo o detektívku bolo pre mňa druhoradé.

Vyšetrovanie záhadných udalostí je veľmi pútavé a môžu za to aj vynikajúco napísané postavy, ktoré si hneď čitateľ obľúbi. Krutý a priam sadistický Jaroš je asi mojou novou najobľúbenejšou postavou z Červenákových kníh. Najlepšie na tomto diele je, že vás autor na konci stále drží v napätí napriek tomu, že už pravdepodobne tušíte kto za úmrtiami stojí, no všetky karty stále nie sú odhalené.

Stein nie je žiadny ňuňu vyšetrovateľ sprevádzaný komisárom Rexom, on je agent s povolením zabíjať a ešte predtým na obeť vypustí Jaroša, ktorý má taký talent, že kutáč v oku pri ňom pôsobí ako wellness. A nemýľte sa, nie je Jaroš ako Jaroš. Ak som si myslela, že Miro Jaroš je mučiteľ, tak som sa ešte nestretla s Bohdanom Jarošom a jeho hitom Hlava ramená kolená palce, gule praskli ako vajce. Ďuro nezachádza do detailných opisov mučenia, ale naznačí dosť na to, aby ste nepotrebovali vidieť viac. Ak by som si mala vybrať z tejto trojice kamaráta, tak by to vyhral Barbarič, ten je môjmu srdcu najbližší. Má odpor k fyzickej aktivite, pokiaľ teda nepočítame aktivitu, na ktorú potrebuje akurát tú časť tela, ktorej Jaroš s takou obľubou zbavuje, dokáže oceniť dobré jedlo, potom ho spláchne niečím na potúženie a nakoniec to zaklincuje ironickou poznámkou. Nie je prototypom klasického neohrozeného hrdinu, on vystupuje skôr ako mozog a nevymáchaná papuľa operácie.

Mŕtvy na Pekelnom vrchu sa odohráva v časoch, keď z krvi na mieste činu dokázali zistiť akurát to, že je červená a je jej veľa. Vyšetrovatelia sa môžu spoľahnúť len na vlastný sedliacky (a notársky a kapitánsky a katovský) rozum a ísť na vec vylučovacou metódou. Nuž a pojem policajná brutalita má v tomto diele tiež úplne iný rozmer - bavíme sa o časoch, keď si zločinec gratuloval, ako dobre vyviazol, že mu len odseknú hlavu a hotovo.

Mŕtvy na Pekelnom vrchu bol mojím dlhodobým restom a som rada, že som tak dlho otáľala. Teraz mám celú tú skvelú sériu stále pred sebou a nemusím čakať, kým do nej pribudne ďalší bratříček. Je to Ďuro v najlepšej podobe. Teším sa, komu ďalšiemu odtrhne Jaroš gule najbližšie!

Mŕtvy na Pekelnom vrchu bylo moje druhé setkání s Červenákem a musím říct, že mě opět nezklamalo. Baví mě jazyk, jakým Červenák píše, navíc slovenština děj ještě podtrhuje. Doporučuji tedy číst v originále a ne v českém překladu. Všechny tři postavy jsou mi svým způsobem sympatické. Zajímavý byl i příběh, který nebyl přímočarý a v neposlední řadě mě těšila i lokalita Banské Štiavnice, kterou jsem měla možnost před třemi lety navštívit, a která mi přirostla k srdci. Rozhodně mám v plánu další knihu z této série!

Ak niekomu lahodí tento žáner, tak určite odporúčam! Skvelá kniha, dobre budované napätie a lokalizácia do mojej milovanej Štiavnice... (Uznávam, veľkú rolu zohrala znalosť miesta).